Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 12

त्रयो भुवं समासाद्य कौतुकाविष्टचेतसः । कैलासं ते गिरिवरं समारूढाः सुरेर्वृताः

trayo bhuvaṃ samāsādya kautukāviṣṭacetasaḥ | kailāsaṃ te girivaraṃ samārūḍhāḥ surervṛtāḥ

وہ تینوں زمین پر پہنچے، اور ان کے دل تجسس سے بھر گئے۔ دیوتاؤں کے جھنڈوں سے گھِرے ہوئے وہ بہترین پہاڑ کیلاش پر چڑھ گئے۔

त्रयःthree
त्रयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (m. nom. pl.)
भुवम्the earth/world
भुवम्:
Karma (Goal/Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभुव्/भू (प्रातिपदिक: भुवन/भुव्)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (f. acc. sg.); गत्यर्थकर्म
समासाद्यhaving reached/approached
समासाद्य:
Purvakāla-kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ- सद् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive)
कौतुकाविष्टचेतसःwith minds seized by curiosity
कौतुकाविष्टचेतसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकौतुक + आविष्ट + चेतस् (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण; समासः—तत्पुरुष (कौतुक-आविष्ट-चेतस् = whose minds are possessed by curiosity)
कैलासम्Kailāsa
कैलासम्:
Karma (Object/Goal/कर्म)
TypeNoun
Rootकैलास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (m. acc. sg.)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम-रूप (m. nom. pl.)
गिरिवरम्the best mountain
गिरिवरम्:
Samānādhikaraṇa (Apposition to Kailāsa/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि + वर (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (वरः गिरिः = excellent mountain)
समारूढाःhaving ascended, mounted
समारूढाः:
Kriya (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootसम्-आ- रुह् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विधेय (m. nom. pl.)
सुरैःby the gods
सुरैः:
Karana (Instrument/Agent in passive sense/करण)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन (m. instr. pl.)
वृताःsurrounded, attended
वृताः:
Karta-predicative (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootवृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विधेय (m. nom. pl.)

Sārasvata

Tirtha: Kailāsa (invoked within Vastrāpatha māhātmya)

Type: peak

Scene: Brahmā, Viṣṇu, and Rudra descend to earth, then begin a luminous ascent of Kailāsa; the mountain gleams with snow and crystal; hosts of gods surround them with banners, flowers, and celestial instruments.

K
Kailāsa
D
Devas
T
The three gods (Trimūrti)

FAQs

Sacred geography is presented as a theater of divine action; even gods converge upon sanctified peaks like Kailāsa for cosmic deliberation.

Kailāsa is highlighted as the ‘best of mountains,’ a paradigmatic sacred locus in Purāṇic tradition.

None.