Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 4

यत्र स्थितं मृगीकुण्डं महापातकनाशनम् । सकृच्छ्राद्धे कृते यत्र कल्पकोटिसहस्रकम् । पितॄणां जायते तृप्तिरपुनर्भवकांक्षिणी

yatra sthitaṃ mṛgīkuṇḍaṃ mahāpātakanāśanam | sakṛcchrāddhe kṛte yatra kalpakoṭisahasrakam | pitṝṇāṃ jāyate tṛptirapunarbhavakāṃkṣiṇī

وہاں مِرگی کُنڈ واقع ہے جو بڑے سے بڑے گناہوں کو بھی مٹا دیتا ہے۔ اگر وہاں ایک بار بھی شرادھ کیا جائے تو پِتروں کو ہزاروں کروڑ کلپوں کے برابر ایسی تسکین حاصل ہوتی ہے جو پھر جنم کی خواہش نہیں رکھتی۔

यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana marker
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (where)
स्थितम्is situated
स्थितम्:
Predicate participle
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि—‘situated’
मृगीकुण्डम्Mṛgī-kuṇḍa (a sacred pond)
मृगीकुण्डम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमृगीकुण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता/उद्देश्य), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (मृगीणां कुण्डम्)
महापातकनाशनम्destroyer of great sins
महापातकनाशनम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहापातकनाशन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (महापातकस्य नाशनम्); कुण्ड-विशेषणम्
सकृत्once
सकृत्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसकृत् (अव्यय)
Formअव्यय; संख्यावाचक/कालवाचक (once)
श्राद्धेin the śrāddha rite
श्राद्धे:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
कृतेwhen done/performed
कृते:
Adhikarana (Locative absolute)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; (श्राद्धे) कृते = ‘when performed’ (locative absolute)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana marker
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (where)
कल्पकोटिसहस्रकम्(merit equal to) thousands of crores of kalpas
कल्पकोटिसहस्रकम्:
Karta (Subject/Result)
TypeNoun
Rootकल्प + कोटि + सहस्रक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—समाहार-द्वन्द्वः (कल्प-कोटि-सहस्रक = vast measure of time/merit)
पितॄणाम्of the ancestors
पितॄणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन
जायतेarises; is produced
जायते:
Kriya (Verb)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
तृप्तिःsatisfaction
तृप्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतृप्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
अपुनर्भवकांक्षिणीdesiring no rebirth
अपुनर्भवकांक्षिणी:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअपुनर्भव + कांक्षिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (अपुनर्भवस्य कांक्षिणी = desiring non-rebirth); तृप्ति-विशेषणम्

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Mṛgīkuṇḍa

Type: kund

Listener: Audience of sages (naimiṣāraṇya frame, typical)

Scene: A serene sacred pond (kuṇḍa) with stone steps; a householder performs śrāddha with darbha, piṇḍas, and water-offerings while pitṛs appear subtly in luminous ancestral forms receiving satisfaction; the atmosphere suggests sin-dissolution and liberation.

M
Mṛgīkuṇḍa
P
Pitṛs (ancestors)
Ś
Śrāddha
V
Vastrāpatha (context)

FAQs

Compassionate duty toward ancestors (pitṛ-dharma) performed at a powerful tīrtha yields extraordinary, lasting spiritual benefit.

Mṛgīkuṇḍa within the Vastrāpatha sacred region.

Performing śrāddha at Mṛgīkuṇḍa—even once—is praised as granting immense satisfaction to the ancestors.