Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

भूतेश भगवान्विष्णुर्दैत्यानामन्तकाग्रणीः । स कस्माद्द्वारकां हित्वा प्रभासक्षेत्रमाश्रितः

bhūteśa bhagavānviṣṇurdaityānāmantakāgraṇīḥ | sa kasmāddvārakāṃ hitvā prabhāsakṣetramāśritaḥ

اے بھوتیش! بھگوان وشنو، دَیتیہوں کے صفِ اوّل کے ہلاک کرنے والے—وہ کیوں دوارکا کو چھوڑ کر پربھاس کے مقدّس کھیتر میں پناہ گزیں ہوئے؟

भूतेशO Lord of beings
भूतेश:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभूतेश (प्रातिपदिक: भूत + ईश)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (भूतानाम् ईशः); पुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
भगवान्the Lord
भगवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘भगवान्’ इत्यस्य अप्पोजिशन्
दैत्यानाम्of the demons
दैत्यानाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), बहुवचन
अन्तक-अग्रणीःthe foremost destroyer (of demons)
अन्तक-अग्रणीः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeNoun
Rootअन्तक (प्रातिपदिक) + अग्रणी (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अन्तकः इव/अन्तकस्य अग्रणीः—‘leader as death’); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘विष्णुः’ इत्यस्य विशेषणम्
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
कस्मात्from what (cause)/why
कस्मात्:
Apadana (Source/Reason/अपादान)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी (5th/अपादान), एकवचन; प्रश्नार्थक
द्वारकाम्Dvārakā
द्वारकाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्वारका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
हित्वाhaving left
हित्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootहा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having abandoned’
प्रभास-क्षेत्रम्the Prabhāsa sacred field
प्रभास-क्षेत्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक) + क्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (प्रभासस्य क्षेत्रम्); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
आश्रितःhas resorted to
आश्रितः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-श्रि (धातु) → आश्रित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्तरि प्रयोगः—‘has resorted to’

Devī (Pārvatī)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (in contrast to Dvārakā)

Type: kshetra

Scene: A questioning scene: the speaker addresses the Lord of beings, asking why Viṣṇu—slayer of Daityas—left Dvārakā and resorted to Prabhāsa; the imagery can foreshadow the coastal tīrtha and the transition from royal city to sacred field.

D
Devī
Ś
Śiva (Bhūteśa)
V
Viṣṇu
D
Daityas
D
Dvārakā
P
Prabhāsa-kṣetra

FAQs

Even the supreme protector (Viṣṇu) honors the divine timing and sanctity of kṣetras; holy places are stages where cosmic purposes unfold.

Prabhāsa-kṣetra is foregrounded as significant enough to draw Viṣṇu away from Dvārakā.

None; it is a theological question that motivates the forthcoming māhātmya explanation.