Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

तच्छ्रुत्वा विष्णुना प्रोक्तं कुमारीं तनयां तदा । शिरस्याधाय सस्नेहमुवाच प्रपितामहः

tacchrutvā viṣṇunā proktaṃ kumārīṃ tanayāṃ tadā | śirasyādhāya sasnehamuvāca prapitāmahaḥ

وِشنو کے کہے ہوئے کلام کو سن کر پرپِتامہ (برہما) نے اُس کنواری بیٹی کو محبت سے اپنے سر پر رکھا اور پھر اس سے کہا۔

तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम-विशेषणम् (श्रुत्वा इत्यस्य कर्म)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त-कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive), पूर्वक्रिया
विष्णुनाby Viṣṇu
विष्णुना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/Instrumental), एकवचन
प्रोक्तम्spoken, said
प्रोक्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootप्र+वच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; ‘तत्’ इत्यस्य विशेषणम्
कुमारीम्the maiden
कुमारीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकुमारी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तनयाम्daughter
तनयाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतनया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अप्पोजिशन
तदाthen
तदा:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
शिरसिon (the) head
शिरसि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण/Locative), एकवचन
आधायhaving placed
आधाय:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ+धा (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यपन्त-अव्ययकृदन्त (absolutive), पूर्वक्रिया
सस्नेहम्with affection
सस्नेहम्:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootस (उपसर्ग/सह) + स्नेह (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (स्नेहेन सह); क्रियाविशेषणरूपेण
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
प्रपितामहःthe great-grandsire
प्रपितामहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रपितामह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Narrator (contextual)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: Brahmā (Prapitāmaha) listens to Viṣṇu’s counsel, then lifts his daughter—the goddess Sarasvatī—with affectionate solemnity, placing her upon his head as a blessing before a perilous mission tied to the oceanic Prabhāsa landscape.

V
Viṣṇu
B
Brahmā
P
Prapitāmaha
S
Sarasvatī

FAQs

Authority joined with compassion is ideal dharma—commands are given with care, not harshness.

Prabhāsakṣetra, whose māhātmya is narrated through Brahmā and Viṣṇu’s protective actions.

None; it is narrative context emphasizing affectionate transmission of duty.