Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 6

सुकन्यायाः पितुश्चास्य लोके कीर्तिर्भवेदिति । अतो मयैतद्विहितं तद्वीर्यस्य प्रकाशनम् । तस्मात्प्रसादं कुरु मे भवत्वेतद्यथेच्छसि

sukanyāyāḥ pituścāsya loke kīrtirbhavediti | ato mayaitadvihitaṃ tadvīryasya prakāśanam | tasmātprasādaṃ kuru me bhavatvetadyathecchasi

تاکہ سُکنیا اور اس کے پتا کی بھی دنیا میں کیرتی پھیلے، میں نے تمہاری قوت کے اس ظہور کا اہتمام کیا ہے۔ اس لیے مجھ پر کرپا کرو؛ جیسا تم چاہو ویسا ہی ہو۔

सुकन्यायाःof Sukanyā
सुकन्यायाः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुकन्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
पितुःof (her) father
पितुः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय
अस्यof him; his
अस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
कीर्तिःfame
कीर्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकीर्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
भवेत्should be; may arise
भवेत्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, उद्धरणसूचक
अतःtherefore
अतः:
Sambandha (Cause/Result)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय, हेत्वर्थ (therefore)
मयाby me
मया:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
विहितम्ordained; arranged
विहितम्:
Kriya (Predicative participle)
TypeKridanta
Rootवि+धा (धातु)
Formक्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (ordained/arranged)
तत्of that
तत्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन, नपुंसकलिङ्ग (in compound relation)
वीर्यस्यof (his) power
वीर्यस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवीर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
प्रकाशनम्manifestation; making known
प्रकाशनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्र+काश् (धातु) → प्रकाशन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; भाववाचक-नाम (act of making manifest)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Sambandha (Inference)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात्-इत्यव्ययीभाववत् निपात (ablatival adverb: therefore/from that)
प्रसादम्favor; grace
प्रसादम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रसाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
कुरुdo; grant
कुरु:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
मेto me
मे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन (enclitic)
भवतुlet it be
भवतु:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलोट् (Imperative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
एतत्this
एतत्:
Karta/Karma (Contextual)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
यथाas
यथा:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक (as)
इच्छसिyou desire
इच्छसि:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootइष्/इच्छ् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Śatakratu (Indra) (reported within the narration)

Tirtha: Cyavaneśvara (within Prabhāsa-kṣetra)

Type: kshetra

Listener: Devī (as addressed in surrounding narration)

Scene: Indra, subdued and supplicant, addresses sage Cyavana, requesting favor so that Sukanyā and her father gain fame; the sage’s aura suggests restrained power, with Prabhāsa’s sacred landscape implied.

S
Sukanyā
C
Cyavana
Ś
Śatakratu (Indra)

FAQs

Grace (prasāda) is gained through humility and dharma-restoring intent, not through authority alone.

Prabhāsa Kṣetra, in the Cyavaneśvara Māhātmya narrative stream.

No direct rite is prescribed; the focus is on appeasement (prasāda) and restoration of rightful honor.