Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 47

आदेशं पठते यस्तु संजिघृक्षुः प्रतिग्रहम् । तीर्थे चैव विशेषेण ब्रह्मघ्नः सैव नेतरः । स्थितो वै नृपतेर्द्वारि न कुर्याद्वेदविक्रयम्

ādeśaṃ paṭhate yastu saṃjighṛkṣuḥ pratigraham | tīrthe caiva viśeṣeṇa brahmaghnaḥ saiva netaraḥ | sthito vai nṛpaterdvāri na kuryādvedavikrayam

جو کوئی نذرانہ لینے کی نیت سے ‘آدیش’ پڑھتا ہے—خصوصاً تیرتھ پر—وہ برہمن ہتیا کے برابر سمجھا جائے؛ وہ سچا رہنما نہیں۔ بادشاہ کے دروازے پر کھڑا ہو کر بھی وید کی خرید و فروخت ہرگز نہ کرے۔

ādeśamcommand / instruction
ādeśam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootādeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
paṭhaterecites
paṭhate:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpaṭh (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
yaḥwho
yaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धवाचक-सर्वनाम
tuindeed
tu:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारणार्थक
saṃjighṛkṣuḥdesiring to accept/take
saṃjighṛkṣuḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsam-√grah (धातु)
Formइच्छार्थक-प्रत्ययान्त (desiderative) कृदन्त-प्रातिपदिक ‘जिघृक्षु’ (wanting to take); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
pratigrahama gift (acceptance)
pratigraham:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootprati-graha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
tīrtheat a sacred ford/place
tīrthe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roottīrtha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
evaindeed
eva:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारणार्थक
viśeṣeṇaespecially
viśeṣeṇa:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootviśeṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषण-प्रयोग (instrumental used adverbially: especially)
brahma-ghnaḥa slayer of a Brahmin
brahma-ghnaḥ:
Karta (Predicate/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbrahman (प्रातिपदिक) + ghna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (ब्रह्मणः घ्नः)
sahe
sa:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; निर्देशवाचक-सर्वनाम
evaindeed
eva:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारणार्थक
nanot
na:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
itaraḥany other (than that)
itaraḥ:
Karta (Predicate/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootitara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘अन्यः’
sthitaḥstanding
sthitaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootsthā (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
vaicertainly
vai:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय
nṛpateḥof the king
nṛpateḥ:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnṛpati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
dvāriat the door/gate
dvāri:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootdvāra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
nanot
na:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
kuryātshould do
kuryāt:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
veda-vikrayamsale of the Veda
veda-vikrayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootveda (प्रातिपदिक) + vikraya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (वेदस्य विक्रयः)

Skanda (deduced from Prabhāsa Khaṇḍa māhātmya narration style)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A would-be ‘guide’ at a tīrtha recites a formal authorization while eyeing gifts; the text brands him a brahma-ghna. A contrasting figure refuses to commercialize Veda even at a royal gate, standing firm in dharma.

V
Veda
T
tīrtha
N
nṛpati (king)

FAQs

Sacred knowledge and tīrtha-service must not be commercialized; greed in holy places is treated as a grave dharmic offense.

Prabhāsa-kṣetra, where conduct at the tīrtha is held to a stricter standard.

A clear prohibition: do not sell the Veda or recite for payment under the pretext of authorization, especially at a tīrtha.