Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 20

विशेषतो महाक्षेत्रे सर्वपातकनाशने । चितिकाष्ठं च वै स्पृष्ट्वा यज्ञयूपांस्तथैव च । वेदविक्रयकर्तारं स्पृष्ट्वा स्नानं विधीयते

viśeṣato mahākṣetre sarvapātakanāśane | citikāṣṭhaṃ ca vai spṛṣṭvā yajñayūpāṃstathaiva ca | vedavikrayakartāraṃ spṛṣṭvā snānaṃ vidhīyate

خصوصاً اس مہا-کشیتر میں جو سب گناہوں کا ناس کرتا ہے: اگر کوئی چتا کی لکڑی کو چھو لے، یا یَجْیَہ کے یُوپ (قربانی کے ستون) کو، یا وید بیچنے والے کو چھو لے—تو غسل کرنا واجب ٹھہرایا گیا ہے۔

viśeṣataḥespecially
viśeṣataḥ:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootviśeṣatas (अव्यय)
Formअव्यय; विशेषेण (adverb: especially)
mahā-kṣetrein the great sacred field
mahā-kṣetre:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th/अधिकरण); एकवचन; कर्मधारयः ‘महच्च तत् क्षेत्रम्’
sarva-pātaka-nāśane(which is) the destroyer of all sins
sarva-pātaka-nāśane:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक) + pātaka (प्रातिपदिक) + nāśana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी; एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः ‘सर्वेषां पातकानां नाशनम्’ (as epithet of kṣetra)
citi-kāṣṭhamfuneral-pyre wood
citi-kāṣṭham:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootciti (प्रातिपदिक) + kāṣṭha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘चितेः काष्ठम्’
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
vaiindeed
vai:
Avadhāraṇa (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिपात (particle; emphasis/assurance)
spṛṣṭvāhaving touched
spṛṣṭvā:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√spṛś (स्पृश् धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive); ‘स्पृष्ट्वा’ = having touched
yajña-yūpānsacrificial posts
yajña-yūpān:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyajña (प्रातिपदिक) + yūpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया; बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘यज्ञस्य यूपाः’
tathālikewise
tathā:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; ‘तथा’ (so/likewise)
evaindeed
eva:
Avadhāraṇa (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
veda-vikraya-kartāramthe seller of the Veda
veda-vikraya-kartāram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootveda (प्रातिपदिक) + vikraya (प्रातिपदिक) + kartṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः ‘वेदस्य विक्रयः’ + ‘कर्ता’ → ‘वेदविक्रयकर्ता’ (one who sells the Veda)
spṛṣṭvāhaving touched
spṛṣṭvā:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√spṛś (स्पृश् धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund); having touched
snānambathing/purificatory bath
snānam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsnāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन
vidhīyateis prescribed/ordained
vidhīyate:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√dhā (धा धातु) [वि + धा]
Formलट् (present); आत्मनेपद; प्रथमपुरुष; एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive)

Sūta (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: At Prabhāsa, a pilgrim accidentally touches pyre-wood near a cremation ground and then proceeds to the tīrtha waters for snāna; nearby stand sacrificial posts (yūpa) and a figure attempting to sell a Veda manuscript, which the pilgrim avoids before bathing.

M
Mahākṣetra (Prabhāsa)
Y
Yajñayūpa
V
Veda

FAQs

Even in a sin-destroying holy region, purity disciplines remain; reverence for sacred objects and knowledge is mandatory.

Prabhāsa is praised as a mahākṣetra—“destroyer of all sins” (sarvapātakanāśana).

Snāna (ritual bathing) is prescribed after touching pyre-wood, yajña-posts, or a seller of the Veda.