Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 2

सरस्वती हिरण्या च समुद्रश्चैव भामिनि । त्रयाणां संगमो यत्र दुष्प्राप्यो दैवतैरपि

sarasvatī hiraṇyā ca samudraścaiva bhāmini | trayāṇāṃ saṃgamo yatra duṣprāpyo daivatairapi

اے درخشاں خاتون، وہاں تینوں کا سنگم ہے—سرسوتی، ہِرَنیہ اور سمندر—وہ مقام ایسا ہے کہ دیوتاؤں کے لیے بھی اس تک پہنچنا دشوار ہے۔

सरस्वतीSarasvatī (river/goddess)
सरस्वती:
कर्ता (Member of subject-group)
TypeNoun
Rootसरस्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
हिरण्याHiraṇyā (river)
हिरण्या:
कर्ता (Member of subject-group)
TypeNoun
Rootहिरण्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
सम्बन्ध/निपात (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
समुद्रःthe ocean
समुद्रः:
कर्ता (Member of subject-group)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
सम्बन्ध/निपात (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
एवindeed
एव:
सम्बन्ध/निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारणार्थक-निपातः (emphasis)
भामिनिO fair lady
भामिनि:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootभामिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्
त्रयाणाम्of the three
त्रयाणाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्याशब्दः; षष्ठी-विभक्तिः (6th/Genitive), बहुवचनम्
संगमःconfluence
संगमः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootसंगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यत्रwhere
यत्र:
अधिकरण (Locative sense)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (relative adverb: where)
दुष्प्राप्यःhard to attain
दुष्प्राप्यः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootदुस् (उपसर्ग/पूर्वपद) + प्राप्य (प्रातिपदिक; √आप्/प्राप् + यत्/ण्यत्)
Formकृत्य-प्रत्ययान्त (प्राप्य) विशेषणम्; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (संगमः इत्यस्य विशेषणम्); ‘hard to obtain’
दैवतैःby the gods
दैवतैः:
करण (Karana/Instrument)
TypeNoun
Rootदैवत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे (देवता-समूहवाचक), तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध/निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; अप्यर्थे (even/also)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Trisaṅgama (Miśra-tīrtha)

Type: sangam

Listener: Mahādevī

Scene: Three distinct water currents—one clear and swift (Hiraṇyā), one subtle/hidden with a mystical shimmer (Sarasvatī), and one vast and dark-blue (Ocean)—merge under a radiant sky; devas hover in awe, indicating ‘difficult even for gods.’

S
Sarasvatī
H
Hiraṇyā
S
Samudra (Ocean)
T
Trisaṅgama

FAQs

Saṅgamas (confluences) are portrayed as exceptionally potent tīrthas, whose sanctity is so great that even divine beings seek them.

Trisaṅgama—the confluence of Sarasvatī, Hiraṇyā, and the Ocean—within Prabhāsa-kṣetra.

No specific rite is detailed here; the verse identifies the sacred geography that makes the tīrtha uniquely rare.