Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 4

पुत्रकामो नरश्रेष्ठः पूजयामास शंकरम् । ततस्तुष्टः स भगवान्वरं दातुं समुत्सुकः

putrakāmo naraśreṣṭhaḥ pūjayāmāsa śaṃkaram | tatastuṣṭaḥ sa bhagavānvaraṃ dātuṃ samutsukaḥ

اولاد کی آرزو سے اس نرِ برتر نے شنکر کی پوجا کی۔ پھر جب بھگوان راضی ہوا تو وہ اسے ور (نعمت) دینے کے لیے بےتاب ہو اٹھا۔

पुत्रकामःdesiring a son
पुत्रकामः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुत्र-काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः—पुत्रं कामयते यस्य/पुत्रस्य कामः; ‘नरश्रेष्ठः’ विशेषण
नरश्रेष्ठःthe best of men
नरश्रेष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर-श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः—नरेषु श्रेष्ठः
पूजयामासworshipped
पूजयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formलिट् (Periphrastic perfect/परिप्रयोगलिट्), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शंकरम्Śaṅkara
शंकरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशंकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ततःthen
ततः:
Sambandha (Temporal/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (अनन्तर/thereupon)
तुष्टःpleased
तुष्टः:
Visheshana (State/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतुष् (धातु)
Formकृदन्त (क्त/PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘सः भगवान्’ विशेषण
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
भगवान्the Lord
भगवान्:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वरम्a boon
वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दातुम्to give
दातुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formकृदन्त (तुमुन् infinitive), अव्ययभाव; प्रयोजनार्थ
समुत्सुकःeager
समुत्सुकः:
Visheshana (Disposition/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + उत्सुक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘भगवान्’ विशेषण

Śiva (addressing Pārvatī)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Pārvatī

Scene: Bharata, hands folded, offers worship to Śaṅkara; the deity’s presence is felt as a luminous, compassionate readiness to grant a boon.

Ś
Śaṅkara (Śiva)

FAQs

Sincere worship (pūjā) offered with faith moves the Lord to grace; divine boons arise from devotion aligned with dharma.

The context remains Prabhāsa-kṣetra, where Śaṅkara is worshipped and readily bestows grace.

Śaṅkara-pūjā (worship of Śiva) undertaken with a specific intention (putra-kāma).