Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 64

इति दत्ते तदा शाप ऋषीणां च महात्मनाम् । गौरीं प्रसादयामासुस्ते च सर्वे सुरेश्वराः

iti datte tadā śāpa ṛṣīṇāṃ ca mahātmanām | gaurīṃ prasādayāmāsuste ca sarve sureśvarāḥ

جب یوں اُن مہاتما رِشیوں پر وہ شاپ صادر ہوا تو وہ سب سُریشور، یعنی دیوتاؤں کے سردار، گوری کو راضی کرنے کے لیے التجا کرنے لگے۔

इतिthus
इति:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formइत्यादि-परामर्शार्थक-अव्ययम् (quotative particle)
दत्तेwhen (it was) given
दत्ते:
Adhikarana (Circumstance/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootदत्त (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, √दा (धातु) ‘दाने’)
Formसप्तमी-विभक्तिः (7th/Locative), एकवचनम्; (सप्तमी-absolute/locative absolute) ‘दत्ते (सति)’ = ‘when (it was) given’
तदाthen
तदा:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (temporal adverb)
शापःa curse
शापः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
ऋषीणाम्of the sages
ऋषीणाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (6th/Genitive), बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
महात्मनाम्of the great-souled ones
महात्मनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
गौरीम्Gaurī (Pārvatī)
गौरीम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगौरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), एकवचनम्
प्रसादयामासुःthey propitiated
प्रसादयामासुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + √सद् (धातु) ‘सीदने/प्रसादने’ (causative: प्रसादय-)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम्; परस्मैपदम्; हेतुमति/णिच्-प्रयोगः (causative)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
सुरेश्वराःlords of the gods
सुरेश्वराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुरेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘सुराणाम् ईश्वराः’ इति षष्ठी-तत्पुरुषसमासः

Narrator

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Audience of the māhātmya (implied)

Scene: After the curse is delivered, the great-souled ṛṣis and the divine lords collectively seek to appease Gaurī, shifting the scene from confrontation to supplication.

Ṛṣis
G
Gaurī (Pārvatī)
S
Sureśvaras (gods)

FAQs

Even after wrongdoing, repentance and seeking the deity’s grace (prasāda) is upheld as a dharmic response.

Prabhāsa-kṣetra, where divine beings themselves model reverence toward Devī and Śiva.

Prasādana—propitiation/appeasement of the Goddess—implied as an act of reconciliation.