Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 18

एवमुक्त्वा स विप्रेंद्रस्ततः प्रोवाच केशवम् । आतिथ्यं विहितं ह्येतत्तव पत्न्या यथोचितम् । तस्मात्तत्र प्रयास्यामि यत्र स्यात्तादृशी सुता

evamuktvā sa vipreṃdrastataḥ provāca keśavam | ātithyaṃ vihitaṃ hyetattava patnyā yathocitam | tasmāttatra prayāsyāmi yatra syāttādṛśī sutā

یوں کہہ کر وہ برہمنوں میں سردار پھر کیشو سے بولا: “تمہاری پتنی نے جیسا مناسب تھا ویسا ہی آتِتھّیہ (مہمان نوازی) باقاعدہ ادا کیا ہے۔ اس لیے میں اس جگہ جاؤں گا جہاں ایسی ہی صفت والی بیٹی مل سکے۔”

evamthus
evam:
Kriya-viseshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक
uktvāhaving said
uktvā:
Kriya-viseshana (Prior action/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootuktvā (अव्यय-कृदन्त; √vac (धातु) + त्वा)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वकालिक क्रिया
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
vipra-indraḥlord of brahmins
vipra-indraḥ:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक) + indra (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः/उपमान-तत्पुरुषः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘विप्राणाम् इन्द्रः’
tataḥthen
tataḥ:
Kriya-viseshana (Sequence/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/अपादानार्थ (then/from there)
provācasaid / addressed
provāca:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√vac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; उपसर्ग: प्र
keśavamKeśava (Viṣṇu/Kṛṣṇa)
keśavam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkeśava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
ātithyamhospitality
ātithyam:
Karma/Visaya (Object/topic/कर्म-विषय)
TypeNoun
Rootātithya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र कर्म/विषय-रूपेण (hospitality as topic)
vihitamproperly performed/arranged
vihitam:
Karta (Predicate adjective/कर्ता)
TypeAdjective
Rootvihita (कृदन्त-प्रातिपदिक; √dhā (धातु) + क्त, उपसर्ग: वि)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; ātithyam इति विशेषणम्
hiindeed
hi:
Sambandha to clause (Emphasis/हि)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ (emphatic particle)
etatthis
etat:
Karta/Karma (This/एतत्)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
tavayour
tava:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
patnyāby (your) wife
patnyā:
Karana/Karta (By your wife/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootpatnī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण/कर्ता), एकवचन
yathā-ucitamas appropriate
yathā-ucitam:
Kriya-viseshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय) + ucita (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (as is proper)
tasmāttherefore
tasmāt:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी, एकवचन; ‘therefore’
tatrathere
tatra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
prayāsyāmiI shall go forth
prayāsyāmi:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√yā (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद; उपसर्ग: प्र
yatrawhere
yatra:
Adhikarana (Relative location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय; सम्बन्ध-देशवाचक (relative adverb: where)
syātmight be / would be
syāt:
Kriya (Subordinate predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√as (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
tādṛśīsuch / of that kind
tādṛśī:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Roottādṛś (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying sutā)
sutāa daughter
sutā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsutā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Viprendra (the foremost brāhmaṇa) speaking to Keśava

Scene: A venerable brāhmaṇa, satisfied, speaks to Keśava; the wife stands modestly after offering hospitality; the brāhmaṇa prepares to depart in search of a worthy daughter/bride.

K
Keśava (Viṣṇu)
V
Viprendra (brāhmaṇa)
P
patnī (wife)

FAQs

Atithi-dharma (honoring guests) is a sacred duty; proper hospitality is acknowledged as a source of merit and right order.

No particular tīrtha is named in this verse; it continues a narrative within a tīrtha-glorifying chapter.

Hospitality (ātithya) is affirmed as something to be done “yathocitam”—according to propriety and dharmic fitness.