Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 33

स मया नाशितस्तुभ्यं प्रहृष्टेनाधुना द्विज । एतज्ज्ञात्वा न कर्तव्यं सुवर्णहरणं पुनः

sa mayā nāśitastubhyaṃ prahṛṣṭenādhunā dvija | etajjñātvā na kartavyaṃ suvarṇaharaṇaṃ punaḥ

اے برہمن! میں نے خوشی کے ساتھ وہ آفت اب تم سے دور کر دی ہے۔ یہ جان کر پھر کبھی سونے کی چوری نہ کرنا۔

सःthat (disease)
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; refers to कुष्ठव्याधिः
मयाby me
मया:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, तृतीया, एकवचन; कर्तृकरणे (agent)
नाशितःdestroyed/removed
नाशितः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeAdjective
Rootनाशय् (धातु, णिच् of नश्) → नाशित (कृदन्त)
Formकृदन्त (क्त), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; predicate to सः
तुभ्यम्for you
तुभ्यम्:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, चतुर्थी, एकवचन; सम्प्रदान
प्रहृष्टेनby (me) being delighted
प्रहृष्टेन:
Karana (Manner/करण-भाव)
TypeAdjective
Rootप्र-हृष् (धातु) → प्रहृष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (क्त), पुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन; मया इत्यस्य विशेषण (agent’s state)
अधुनाnow
अधुना:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootअधुना (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
द्विजO twice-born
द्विज:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, संबोधन, एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ज्ञात्वा इति कर्म
ज्ञात्वाhaving known
ज्ञात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having known’
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
कर्तव्यम्to be done/should be done
कर्तव्यम्:
Vidhi (Obligation/विधि)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) → कर्तव्य (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (तव्यत्, विधेय/obligatory), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; impersonal predicate ‘should be done’
सुवर्णहरणम्stealing of gold
सुवर्णहरणम्:
Karma (Object/topic of obligation)
TypeNoun
Rootसुवर्ण-हरण (प्रातिपदिक); सुवर्ण + हरण
Formतत्पुरुष-समास (सुवर्णस्य हरणम्), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तव्यम् इत्यस्य विषय (what is not to be done)
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formपुनरावृत्ति-वाचक-अव्यय (adverb)

Sahasrāṃśu (Sūrya, the Sun-god)

Scene: The deity, smiling with ‘prahṛṣṭa’ gladness, blesses the brāhmaṇa; the devotee’s body appears healed. The deity’s raised finger or teaching gesture underscores the warning against future gold theft.

S
Sahasrāṃśu
D
dvija (Brāhmaṇa)
S
suvarṇa-haraṇa (gold theft)

FAQs

Grace is meant to transform conduct: after relief is granted, one must renounce the root sin and live by dharma.

The setting is a Nāgarakhaṇḍa tīrtha episode centered on solar sanctity (Bhāskara context), though the verse itself does not name the site.

A moral injunction is given: never repeat gold theft; the implied prescription is ethical restraint (asteya) following purification.