Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

तथैव भोजनं चक्रे तस्यातिथ्यसमुद्भवम् । भयेन रहितः शूद्रो हर्षेण महतान्वितः

tathaiva bhojanaṃ cakre tasyātithyasamudbhavam | bhayena rahitaḥ śūdro harṣeṇa mahatānvitaḥ

اسی طرح اس نے اس مہمان نوازی سے پیدا ہونے والا کھانا تناول کیا؛ وہ شودر خوف سے آزاد ہو کر عظیم مسرت سے بھر گیا۔

तथाthus
तथा:
Kriya-viseshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) = thus/in that manner
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (निश्चयार्थक निपात) = indeed/just
भोजनम्meal/food
भोजनम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootभोजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
चक्रेhe did/made
चक्रे:
Kriya (Main verb)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), आत्मनेपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध
आतिथ्यसमुद्भवम्arising from hospitality
आतिथ्यसमुद्भवम्:
Visheshana (Qualifier of कर्म)
TypeAdjective
Rootआतिथ्य + सम्-उद्-भू (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त 'समुद्भव' (arisen); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (आतिथ्यात् समुद्भवम्) विशेषणम् (भोजनम्)
भयेनby fear
भयेन:
Karana (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
रहितःfree from
रहितः:
Visheshana (Qualifier of कर्ता)
TypeAdjective
Rootरहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तृतीया-सम्बन्धे 'भयेन रहितः' = devoid of fear
शूद्रःthe Śūdra (man)
शूद्रः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
हर्षेणwith joy
हर्षेण:
Karana (Instrument/State)
TypeNoun
Rootहर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
महताgreat
महता:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (of हर्षेण)
अन्वितःendowed (with)
अन्वितः:
Visheshana (Qualifier of कर्ता)
TypeAdjective
Rootअन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तृतीया-सम्बन्धे 'हर्षेण ... अन्वितः' = endowed with

Narrator (contextual; likely Sūta/Lomaharṣaṇa in Purāṇic narration)

Scene: The Śūdra eats the offered meal calmly; his posture relaxes, fear gone, face bright with joy, while the uncanny host’s presence feels protective rather than threatening.

Ā
ātithya (hospitality)
Ś
śūdra (the man)

FAQs

Hospitality (ātithya) functions as dharma even in uncanny settings; fear gives way to gratitude and joy when dharma is honored.

Not specified in this verse; the broader unit is a tīrtha-mahātmya narrative.

An implicit dharma: receiving/feeding a guest (ātithya), though no formal rite is prescribed here.