Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 60

सोऽपि वृक्षं समुत्पाट्य क्रोधसंरक्तलोचनः । त्रिशंखां भृकुटीं कृत्वा तस्याप्यभिमुखं ययौ

so'pi vṛkṣaṃ samutpāṭya krodhasaṃraktalocanaḥ | triśaṃkhāṃ bhṛkuṭīṃ kṛtvā tasyāpyabhimukhaṃ yayau

وہ بھی ایک درخت جڑ سے اکھاڑ کر، غضب سے سرخ آنکھوں کے ساتھ، بھنویں تین گہری شکنوں میں سمیٹ کر، سیدھا اُس کی طرف بڑھا۔

सःhe
सः:
Kartā (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन (Nominative singular)
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-कार (particle: “also/even”)
वृक्षम्tree
वृक्षम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन (Accusative singular)
समुत्पाट्यhaving uprooted
समुत्पाट्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + उत् + पट्/पाट् (धातु) + ल्यप् (ल्यबन्त)
Formल्यबन्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having uprooted)
क्रोधसंरक्तलोचनःwith eyes reddened by anger
क्रोधसंरक्तलोचनः:
Kartṛ-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रोध (प्रातिपदिक) + संरक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (क्रोधेन संरक्ते लोचने यस्य) = “whose eyes are reddened with anger”
त्रिशंखाम्a three-fold (furrow/line)
त्रिशंखाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या) + शंखा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समासः (three-fold/three lines)
भृकुटीम्frown, knitted brow
भृकुटीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभृकुटी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन (Accusative singular)
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having made)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; षष्ठी, एकवचन (Genitive singular)
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-कार (particle: “also/indeed”)
अभिमुखम्towards, facing
अभिमुखम्:
Diśā/Prati (Directional modifier/दिशा-निर्देश)
TypeIndeclinable
Rootअभिमुख (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् क्रियाविशेषण (adverbial accusative: “towards/facing”)
ययौwent
ययौ:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद (Perfect: “went”)

Narrator (contextual Purāṇic narrator; specific speaker not stated in snippet)

Type: kshetra

Scene: The opponent uproots a tree in reply; his eyes blaze red with anger, brows drawn into three furrows, stepping forward to meet the king head-on.

FAQs

Unchecked anger drives one toward violence; dharma requires mastery of passion even amid conflict.

The verse occurs within Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya, but this single line does not name the tīrtha explicitly.

None in this verse; it is narrative description.