Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 22

राजोवाच । तथापि कुरु मे विप्र शापस्यांतं यथेप्सितम् । भक्तियुक्तस्य दीनस्य निर्दोषस्य विशेषतः

rājovāca | tathāpi kuru me vipra śāpasyāṃtaṃ yathepsitam | bhaktiyuktasya dīnasya nirdoṣasya viśeṣataḥ

بادشاہ نے کہا: پھر بھی، اے وِپر (برہمن)، جیسا تم مناسب سمجھو اس شاپ کا انجام میرے لیے مقرر کر دو—خصوصاً اس لیے کہ میں بھکتی والا، درماندہ اور بے قصور ہوں۔

राजाthe king
राजा:
Kartr (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (Nom. sg.)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथमपुरुष, एकवचन (3rd sg.)
तथापिnevertheless
तथापि:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा + अपि (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/विरोधार्थक: ‘तथापि’ = nevertheless)
कुरुdo, make
कुरु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन (2nd sg. imperative)
मेfor me
मे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-रूप (enclitic ‘मे’), एकवचन; अत्र प्रयोजनार्थे चतुर्थी (Dat. sg.) अधिकयुक्ता
विप्रO brāhmaṇa
विप्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन (Voc. sg.)
शापस्यof the curse
शापस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन (Gen. sg.)
अन्तम्end, termination
अन्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअन्त (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (Acc. sg.)
यथा-इप्सितम्as desired
यथा-इप्सितम्:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + इप्सित (कृदन्त; √आप्/इष् ‘इच्छ्’ भाव)
Form‘यथा’ अव्यय (प्रकारवाचक) + ‘इप्सितम्’ भूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘अन्तम्’ इति विशेषणम्
भक्ति-युक्तस्यof one endowed with devotion
भक्ति-युक्तस्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभक्ति (प्रातिपदिक) + युक्त (कृदन्त)
Formतत्पुरुष-समास (तृतीया: ‘भक्त्या युक्तः’), पुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन (Gen. sg.); दीनस्य इत्यादीनां सह विशेषण-समूहः
दीनस्यof the humble/poor
दीनस्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन (Gen. sg.)
निर्दोषस्यof the blameless
निर्दोषस्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर्दोष (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन (Gen. sg.)
विशेषतःespecially
विशेषतः:
Kriya-visheshana (Emphasis/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविशेषतः (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/निपात: ‘especially’)

Rājā (the king)

Type: kshetra

Scene: A king, distressed yet composed, kneels with folded hands before Durvāsā, requesting the termination of the curse; the sage stands stern, the hermitage and sacred landscape framing the moral gravity.

R
Rājā
D
Durvāsā
Ś
Śāpa
B
Bhakti

FAQs

When faced with karmic consequence, one should seek a dharmic remedy through humility, devotion, and guidance from the wise.

The verse is embedded in a tīrtha-māhātmya narrative arc; it prepares for the liberating sign connected to a sacred liṅga.

No specific rite; it requests a defined termination (anta) of the curse—i.e., a prescribed condition for release.