Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 18

ततः कोपपरीतात्मा सोऽपि तां शप्तुमुद्यतः । कमण्डलोर्जलं गृह्य संतापाद्रक्तलोचनः

tataḥ kopaparītātmā so'pi tāṃ śaptumudyataḥ | kamaṇḍalorjalaṃ gṛhya saṃtāpādraktalocanaḥ

"پھر، غصے سے مغلوب ہو کر، وہ بھی اسے بددعا دینے کے لیے تیار ہو گیا؛ اپنے کمڈل سے پانی لیتے ہوئے، اس کی آنکھیں جلن اور تکلیف سے سرخ ہو گئیں۔"

ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana (Temporal/sequence)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तदनन्तरार्थक (adverb: 'then/thereupon')
कोपपरीतात्माwhose mind was overcome by anger
कोपपरीतात्मा:
Visheshana (Attribute of subject)
TypeAdjective
Rootकोप (प्रातिपदिक) + परीत (कृदन्त-भूतकर्मणि) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (कोपेन परीतः आत्मा यस्य सः); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
सःhe
सः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Nipata (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षार्थक (particle: 'also/even')
ताम्her
ताम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
शप्तुम्to curse
शप्तुम्:
Prayojana (Purpose)
TypeVerb
Rootशप् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Infinitive)
उद्यतःready; intent
उद्यतः:
Visheshana (Attribute of subject)
TypeAdjective
Rootउद्+यम् (धातु) → उद्यत (कृदन्त-भूतकर्मणि/भावे)
Formकृदन्त (PPP/adj. 'raised/ready'), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (सः)
कमण्डलोःof the water-pot (kamaṇḍalu)
कमण्डलोः:
Apadana/Sambandha (Source/possession: 'of/from the water-pot')
TypeNoun
Rootकमण्डलु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
जलम्water
जलम्:
Karman (Object of गृहीत्वा)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
गृह्यhaving taken
गृह्य:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु) → गृह्य (कृदन्त-ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive)
संतापात्from distress; due to anguish
संतापात्:
Hetu (Cause)
TypeNoun
Rootसंताप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; हेत्वर्थे
रक्तलोचनःred-eyed
रक्तलोचनः:
Visheshana (Attribute of subject)
TypeAdjective
Rootरक्त (प्रातिपदिक) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (रक्ते लोचने यस्य सः); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण

Unspecified (narrative voice; continuity suggests Sūta’s narration)

Scene: The aged sage, eyes reddened, grips his kamaṇḍalu and draws water, poised to pronounce a counter-curse; the scene is charged with heat-like tension despite the presence of water.

K
kamaṇḍalu

FAQs

It cautions that anger can seize even ascetics, and that retaliatory speech/actions escalate suffering.

Not stated in this verse; it is part of the narrative sequence within the Tīrthamāhātmya.

No tīrtha-ritual is prescribed; the kamaṇḍalu water appears as a narrative device for a curse.