Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 20

सोऽहं शरणमापन्नः शापमुक्त्यै द्विजोत्तमाः । विश्वामित्रं जगन्मित्रं नान्या मेऽस्ति गतिः परा

so'haṃ śaraṇamāpannaḥ śāpamuktyai dvijottamāḥ | viśvāmitraṃ jaganmitraṃ nānyā me'sti gatiḥ parā

اے بہترین دو بار جنم لینے والو! میں لعنت سے نجات کے لیے پناہ لینے آیا ہوں۔ وِشوَامِتر—جہان کا دوست—ہی میرا واحد سہارا ہے؛ میرے لیے اس سے بڑھ کر کوئی پناہ نہیں۔

सःhe / that (person)
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम (pronoun)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउभयलिङ्ग-प्रयोग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम (1st person pronoun)
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मपद (object)
आपन्नःhaving taken (resorted to)
आपन्नः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआपद् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘प्राप्त/शरणं गतः’
शापमुक्त्यैfor release from the curse
शापमुक्त्यै:
Sampradana (Recipient/Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootशाप-मुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी (4th), एकवचन; शापस्य मुक्तिः इति षष्ठी-तत्पुरुष; प्रयोजन/सम्प्रदानार्थ
द्विजोत्तमाःO best of the twice-born (brahmins)
द्विजोत्तमाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज-उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन (8th), बहुवचन; द्विजानाम् उत्तमाः इति षष्ठी-तत्पुरुष; संबोधन
विश्वामित्रम्Viśvāmitra
विश्वामित्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; नाम; ‘विश्वस्य मित्रम्’ इति कर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय
जगन्मित्रम्friend of the world
जगन्मित्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजगत्-मित्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; जगतः मित्रम् इति षष्ठी-तत्पुरुष; विशेषणवत् नाम
not
:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
अन्याanother (way)
अन्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘गति’ इत्यस्य विशेषणरूपेण
मेmy / for me
मे:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम; सम्बन्ध (genitive)
अस्तिis / exists
अस्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
गतिःrefuge/way/recourse
गतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
पराsupreme / higher
परा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘गति’ इत्यस्य विशेषण

Triśaṅku

Scene: Triśaṅku, distressed and curse-stricken, stands with folded hands before the radiant sage Viśvāmitra in a forest āśrama; attendants and sacrificial implements appear in the background, foreshadowing a yajña-centered resolution.

T
Triśaṅku
V
Viśvāmitra

FAQs

When afflicted by karmic consequence, one should seek rightful refuge (śaraṇāgati) in a true sage and return to dharma.

The verse is part of the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative; the emphasis here is on refuge and spiritual authority rather than a named site.

No explicit rite; the ‘prescription’ is relational and ethical—approaching a competent ṛṣi for guidance and remedy.