Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 28

वयमन्यत्र यास्यामो ग्रहीष्यामो न ते धनम् । एवमुक्त्वाथ ते सर्वे मुनयः शंसितव्रताः

vayamanyatra yāsyāmo grahīṣyāmo na te dhanam | evamuktvātha te sarve munayaḥ śaṃsitavratāḥ

ہم کہیں اور چلے جائیں گے؛ ہم تمہارا مال قبول نہیں کریں گے۔ یہ کہہ کر وہ سب مُنی—جن کے ورت مشہور تھے—روانہ ہونے کو تیار ہو گئے۔

वयम्we
वयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st), बहुवचन; सर्वनाम
अन्यत्रelsewhere
अन्यत्र:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
यास्यामःwe shall go
यास्यामः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
ग्रहीष्यामःwe shall take
ग्रहीष्यामः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation)
तेyour/of you
ते:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम
धनम्wealth
धनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिक क्रिया
अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/आरम्भार्थक निपात
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; सर्वनाम
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणम्
मुनयःsages
मुनयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
शंसित-व्रताःof praised/approved vows
शंसित-व्रताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशंसित (कृदन्त-प्रातिपदिक; शंस् धातोः क्त) + व्रत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; कर्मधारय-समास; विशेषणम्

Ṛṣis (the sages)

Scene: A group of austere sages, calm and resolute, turn away from a king’s offered riches, preparing to depart along a forest road.

Ṛṣis

FAQs

True spiritual authority is shown by restraint: refusing wealth that compromises purity and dharma.

Not named in this verse; it transitions the narrative toward another kṣetra (Camatkārapura).

An ethical discipline rather than a ritual: refusal of improper gifts as part of vow-based conduct.