Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 165

अथ गत्वा समाधेः स पर्यंतं संयतो मुनिः । ददर्श निज गात्रस्थं द्विजिह्वं दारुणाकृतिम्

atha gatvā samādheḥ sa paryaṃtaṃ saṃyato muniḥ | dadarśa nija gātrasthaṃ dvijihvaṃ dāruṇākṛtim

پھر ضبطِ نفس والے مُنی نے سمادھی کے اختتام پر پہنچ کر اپنے ہی بدن پر دو شاخہ زبان والی نہایت ہولناک صورت دیکھی۔

अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रमसूचक/आरम्भसूचक (then/now)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriya (पूर्वक्रिया/Adverbial action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having gone)
समाधेःof the samādhi/trance
समाधेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसमाधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी (6th/Genitive); एकवचन
he
:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/Nominative); एकवचन
पर्यन्तम्up to the end/limit
पर्यन्तम्:
Adhikarana (Limit/अवधि-आधार)
TypeNoun
Rootपर्यन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/Accusative); एकवचन; अव्ययीभावार्थे ‘पर्यन्तम्’ = up to (as limit)
संयतःself-controlled
संयतः:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootसंयत (प्रातिपदिक; √यम् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)
मुनिःsage
मुनिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriya (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट् (Perfect); प्रथमपुरुष (3rd person); एकवचन; परस्मैपद
निजown
निज:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; विशेषण (own)
गात्रस्थम्situated on the body
गात्रस्थम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootगात्र + स्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (गात्रे स्थितम् = situated in/on the body)
द्विजिह्वम्a two-tongued (serpent-like being)
द्विजिह्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्वि + जिह्वा (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; कर्मधारयः (द्वे जिह्वे यस्य = two-tongued)
दारुणाकृतिम्of dreadful form
दारुणाकृतिम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootदारुण + आकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; कर्मधारयः (दारुणा आकृतिः यस्य/या)

Narrator

Scene: A restrained sage rises from samādhi and beholds on his own body a terrifying fork-tongued (serpentine) manifestation, signaling a curse or karmic affliction.

M
Muni
S
Samādhi
S
Sarpa

FAQs

Even ascetic attainment does not excuse adharmic acts; their results can manifest upon one’s own body and life.

Not directly named in this verse; it is part of the chapter’s tīrtha-centered narration.

None; it describes the sage’s emergence from samādhi and the visible result.