Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

कस्यचित्त्वथकालस्य यमः प्राह स्वकिंकरम् । ऊर्ध्वकेशं सुरक्ताक्षं कृष्णदन्तं भयानकम्

kasyacittvathakālasya yamaḥ prāha svakiṃkaram | ūrdhvakeśaṃ suraktākṣaṃ kṛṣṇadantaṃ bhayānakam

ایک وقت یمراج نے اپنے ہی کِنکر (خادم) سے کہا—جس کے بال کھڑے تھے، آنکھیں نہایت سرخ تھیں، دانت سیاہ تھے، اور صورت ہیبت ناک تھی۔

कस्यचित्of some
कस्यचित्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी (6th), एकवचन; अनिश्चितार्थ ‘of some’
तुbut/indeed
तु:
Particle (Nipāta)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक निपात
अथthen
अथ:
Discourse connector
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रमसूचक
कालस्यtime/occasion
कालस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
यमःYama
यमः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + अह्/ब्रू (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
स्वकिंकरम्his own servant
स्वकिंकरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्व + किंकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; समासः—स्वस्य किंकरः
ऊर्ध्वकेशम्with hair standing upright
ऊर्ध्वकेशम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootऊर्ध्व + केश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मधारयः—ऊर्ध्वाः केशाः यस्य
सुरक्ताक्षम्with very red eyes
सुरक्ताक्षम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु + रक्त + अक्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मधारयः—सुरक्ते अक्षिणी यस्य
कृष्णदन्तम्with black teeth
कृष्णदन्तम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृष्ण + दन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मधारयः—कृष्णाः दन्ताः यस्य
भयानकम्terrifying
भयानकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभयानक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन

Sūta (deduced from narrative context; explicit speaker appears at 8 as “Sūta uvāca”)

Listener: Ṛṣis

Scene: Yama, regal and stern, addresses a terrifying servant (yamakiṅkara/yamadūta): hair bristling upward, red eyes, black teeth—an embodiment of fear and karmic retribution.

Y
Yama
Y
Yamadūta

FAQs

Purāṇic dharma portrays death as governed by cosmic order: Yama’s messengers act under command, reflecting karmic administration rather than randomness.

The verse shifts from place-glory to the moral-cosmic narrative; the setting remains connected to Madhurā in the surrounding verses.

None; it introduces Yama’s fearsome messenger as part of the story.