Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 58

न दत्तं वंशजैर्मर्त्यैश्चेद्व्यथां यांति दारुणाम् । क्षुत्पिपासासमुद्भूतां तस्मात्संतर्पयेत्पितॄन्

na dattaṃ vaṃśajairmartyaiścedvyathāṃ yāṃti dāruṇām | kṣutpipāsāsamudbhūtāṃ tasmātsaṃtarpayetpitṝn

اگر فانی اولادیں نذرانہ نہ دیں تو پِتر بھوک اور پیاس سے پیدا ہونے والی سخت اذیت میں مبتلا ہوتے ہیں؛ اس لیے چاہیے کہ پِتروں کو ترپن دے کر سیراب و راضی کیا جائے۔

not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध)
दत्तम्(is) given
दत्तम्:
Kriya (Predicative)
TypeVerb
Root√dā (धातु)
Formक्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचनम्; कर्मणि-भावः (given)
वंशजैःby descendants
वंशजैः:
Karta (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootvaṃśaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचनम्
मर्त्यैःby mortals
मर्त्यैः:
Karta (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootmartya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचनम्; वंशजैः इत्यस्य समनाधिकरण
चेत्if
चेत्:
Condition (शर्त)
TypeIndeclinable
Rootcet (अव्यय)
Formअव्यय (शर्त/यदि)
व्यथाम्pain/distress
व्यथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvyathā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचनम्
यान्तिthey go/undergo
यान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√yā (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
दारुणाम्terrible
दारुणाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdāruṇa (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; व्यथाम् इत्यस्य विशेषणम्
क्षुत्पिपासासमुद्भूताम्arisen from hunger and thirst
क्षुत्पिपासासमुद्भूताम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootkṣut + pipāsā + samudbhūta (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; व्यथाम् इत्यस्य विशेषणम्; तत्पुरुषः (क्षुत्-पिपासाभ्याम् समुद्भूता)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Conclusion (निगमन)
TypeIndeclinable
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोगः (तस्मात् = therefore)
संतर्पयेत्should satisfy/nourish
संतर्पयेत्:
Kriya (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Rootsam-√tṛp (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; causative sense in usage 'to satisfy'
पितॄन्the ancestors
पितॄन्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpitṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचनम्

Unknown (Nāgarakhaṇḍa narrator addressing a king; speaker not explicit in snippet)

Listener: rājan (king)

Scene: A compassionate vision: Pitṛs in a subtle realm appear parched and hungry; as the descendant offers water, they become soothed and radiant; the teacher urges ‘tasmāt santarpayet pitṝn’.

P
Pitṛs

FAQs

Descendants carry responsibility for ancestral wellbeing through prescribed offerings; neglect creates suffering for the Pitṛs.

No site is named in this particular verse; it presents a universal Pitṛ-dharma principle.

Perform saṃtarpana/tarpaṇa—offerings that satisfy the Pitṛs, especially to relieve hunger and thirst.