Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

अहिल्यापि भयत्रस्ता दृष्ट्वा भर्तारमागतम् । अधोमुखी स्थिता राजंस्तदा व्याकुलितेंद्रिया

ahilyāpi bhayatrastā dṛṣṭvā bhartāramāgatam | adhomukhī sthitā rājaṃstadā vyākuliteṃdriyā

اہلیہ بھی خوف سے لرز اٹھی؛ شوہر کو آتا دیکھ کر، اے راجا، وہ سر جھکا کر کھڑی رہی اور اس کے حواس اضطراب میں ڈگمگا گئے۔

अहिल्याAhalyā
अहिल्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअहिल्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
अपिalso, even
अपि:
Sambandha/Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपि-अर्थे ‘also/even’
भयत्रस्ताfrightened by fear
भयत्रस्ता:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय-त्रस्त (कृदन्त; √त्रस् (धातु) + क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतभावे (past passive participle)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial to main action)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive), पूर्वक्रिया ‘having seen’
भर्तारम्husband
भर्तारम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
आगतम्arrived, come
आगतम्:
Karman-viśeṣaṇa (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-गम् (उपसर्ग आ + √गम् धातु) + क्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle) भर्तारम् इति विशेषण
अधोमुखीwith face lowered
अधोमुखी:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधस्- मुख (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (face-down)
स्थिताstood, remained
स्थिता:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Root√स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
तदाthen
तदा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
व्याकुलितेन्द्रियाwhose senses were agitated
व्याकुलितेन्द्रिया:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्याकुलित-इन्द्रिय (कृदन्त + प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः ‘व्याकुलितानि इन्द्रियाणि यस्याः सा’

Viśvāmitra

Type: kshetra

Listener: King (rājan)

Scene: Ahilyā stands with downcast face, trembling and ashamed, as Gautama arrives; the atmosphere is tense, domestic, and morally charged.

A
Ahilyā
G
Gautama (implied)
Ā
Ānarta (listener implied)

FAQs

When dharma is breached, conscience and fear arise; humility and accountability are the first steps toward moral restoration.

Not specified in this verse; it continues the ethical narrative that undergirds later tīrtha-related teaching.

None.