Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 59

तस्माद्ब्रूहि महाभाग यद्यस्त्यपरमेव हि । प्रायश्चित्तं द्विजस्यास्य मद्यपानविशुद्धये

tasmādbrūhi mahābhāga yadyastyaparameva hi | prāyaścittaṃ dvijasyāsya madyapānaviśuddhaye

پس اے نہایت بخت والے، اگر کوئی اعلیٰ ترین تدبیر ہو تو بتائیے—اس دِوِج کو شراب نوشی کے گناہ سے پاک کرنے کے لیے کون سا پرायश्चت ہے؟

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; हेत्वर्थे ‘तस्मात्’ = therefore
ब्रूहिtell, speak
ब्रूहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; परस्मैपद
महाभागO fortunate one
महाभाग:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन; ‘महान् भागः यस्य’ (विशेषणवत् संबोधन)
यदिif
यदि:
Connector (शर्त)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्तबोधक-अव्यय (conditional particle)
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, एकवचन
अपरम्another (remedy/means)
अपरम्:
Karta/Predicate complement
TypeNoun
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘अन्यत्/उपायान्तरम्’
एवindeed, only
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
हिfor, indeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formहेतौ/निश्चये निपात (particle)
प्रायश्चित्तम्expiation, penance
प्रायश्चित्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
द्विजस्यof the twice-born (brahmin)
द्विजस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
अस्यof this (person)
अस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
मद्यपान-विशुद्धयेfor purification from wine-drinking
मद्यपान-विशुद्धये:
Sampradana (Purpose/Recipient; चतुर्थी)
TypeNoun
Rootमद्यपान (प्रातिपदिक; मद्य + पान) + विशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; ‘मद्यपानस्य विशुद्धये’ (षष्ठी-तत्पुरुष)

Brāhmaṇas

Scene: A spokesman earnestly asks the sage for the ‘supreme remedy’—prāyaścitta to cleanse a dvija from the sin of liquor—hands folded, face intent; the sage listens.

FAQs

Even grave transgressions are approached through dharmic means—confession, counsel, and prescribed expiation aimed at restoration of purity.

Not named in this verse; the tīrtha-setting frames the discussion on purification.

The verse asks for prāyaścitta (expiation) for madyapāna; details are sought rather than stated.