Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 9

ततो निजगृहं प्राप्य कञ्चि त्कालं महीपतिः । विश्रम्य प्रययौ पश्चात्तूर्णं पुण्यं गयाशिरः

tato nijagṛhaṃ prāpya kañci tkālaṃ mahīpatiḥ | viśramya prayayau paścāttūrṇaṃ puṇyaṃ gayāśiraḥ

پھر راجا اپنے گھر پہنچ کر کچھ دیر آرام کیا؛ اس کے بعد بلا تاخیر وہ تیزی سے مقدس گیاشِرس کی طرف روانہ ہو گیا۔

ततःthen
ततः:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रमसूचक (then)
निजगृहम्his own house
निजगृहम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिज + गृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; समास: निज (own) + गृह (house)
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
Kriya-viseshana (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्र-आप् (धातु) → प्राप्य (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वक्रिया (having reached)
कञ्चित्some
कञ्चित्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकञ्चित् (सर्वनाम/अनिश्चित-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; द्वितीया (2nd), एकवचन; अनिश्चितविशेषण (some)
कालम्time/while
कालम्:
Kāla (Duration/काल)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; कालपरिमाण (accusative of extent of time)
महीपतिःthe king
महीपतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहीपति (प्रातिपदिक; मही + पति)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (lord of the earth)
विश्रम्यhaving rested
विश्रम्य:
Kriya-viseshana (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootवि-श्रम् (धातु) → विश्रम्य (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वक्रिया (having rested)
प्रययौwent/departed
प्रययौ:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-या (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद; perfect); प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
Sambandha (Temporal connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formअव्यय; काल/अनुक्रमवाचक (afterwards)
तूर्णम्quickly
तूर्णम्:
Kriya-viseshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतूर्णम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (quickly)
पुण्यम्holy/meritorious
पुण्यम्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (of गयाशिरः)
गयाशिरःGayāśiras (the holy Gayā peak/place)
गयाशिरः:
Karma (Destination as object/कर्म)
TypeNoun
Rootगया + शिरस् (प्रातिपदिक; स्थाननाम)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; समास: षष्ठी-तत्पुरुष ‘गयायाः शिरः’ (Gaya-head/peak)

Narrator (Purāṇic storyteller; likely Sūta-style narration within Tīrthamāhātmya)

Tirtha: Gayāśiras (Gayā-kṣetra)

Type: kshetra

Scene: The king at home briefly resting, then decisively departing with minimal delay; transition to a vision of Gayāśiras—sacred hill/kshetra with pilgrims, offerings, and a solemn ancestral rite atmosphere.

G
Gayāśiras

FAQs

A devotee prioritizes meritorious pilgrimage—especially to śrāddha-tīrthas—over comfort and delay.

Gayāśiras, celebrated as a puṇya-kṣetra connected with ancestral rites.

The verse implies urgency toward Gayāśiras for rites; the explicit śrāddha details follow in subsequent verses.