Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

योऽत्र सर्वेषु तीर्थेषु स्नात्वा पश्यति भक्तितः । सर्वाण्यायतनान्येव स पापोऽपि विमुच्यते

yo'tra sarveṣu tīrtheṣu snātvā paśyati bhaktitaḥ | sarvāṇyāyatanānyeva sa pāpo'pi vimucyate

جو یہاں تمام تیرتھوں میں اشنان کر کے بھکتی سے سبھی آستانوں کے درشن کرے، وہ اگر پاپی بھی ہو تو پاپ سے چھوٹ جاتا ہے۔

यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय (adverb of place)
सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7), बहुवचन
तीर्थेषुin the pilgrimage places
तीर्थेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), बहुवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund)
पश्यतिsees; visits (beholds)
पश्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भक्तितःwith devotion; devoutly
भक्तितः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb: -तः)
सर्वाणिall
सर्वाणि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
आयतनानिshrines; temples
आयतनानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआयतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
एवindeed; just
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
पापःsinful
पापः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अपि-भाव (even)
विमुच्यतेis freed; is released
विमुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√मुच् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive sense)

Sūta (contextual continuity)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra tīrtha-samūha (all local tīrthas)

Type: kshetra

Scene: Pilgrims complete a full circuit: bathing at successive water spots, then entering multiple shrines with lamps and flowers; a formerly ‘sin-burdened’ figure is shown shedding dark aura and emerging radiant after darśana.

T
Tīrthas
Ā
Āyatanas (shrines)

FAQs

Comprehensive pilgrimage—bathing and devotional darśana—purifies and releases one from sin.

The collective tīrthas and deity-shrines within the Hāṭakeśvara kṣetra described in this chapter.

Snāna in all tīrthas and darśana of all temples with bhakti.