Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

ततो बाल्येऽपि शुश्राव शास्त्राणि विविधानि च । देवयात्रां प्रचक्रेऽथ तीर्थे स्नाति समाहिता

tato bālye'pi śuśrāva śāstrāṇi vividhāni ca | devayātrāṃ pracakre'tha tīrthe snāti samāhitā

پھر اس نے لڑکپن ہی میں طرح طرح کے شاستروں کو سنا۔ اس کے بعد اس نے دیویاترا (تیرتھ یاترا) کی اور یکسو دل ہو کر تیرتھ میں اشنان کیا۔

ततःthen/thereafter
ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअपादानार्थक/क्रमवाचक-अव्यय (then/thereafter)
बाल्येin childhood
बाल्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootबाल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपवाद-बोधक-अव्यय
शुश्रावheard/learned
शुश्राव:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शास्त्राणिtreatises/scriptures
शास्त्राणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशास्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
विविधानिvarious
विविधानि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; शास्त्राणि-विशेषणम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक-अव्यय
देवयात्राम्a pilgrimage
देवयात्राम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘देवानां यात्रा’ (pilgrimage to/for the gods)
प्रचक्रेundertook/performed
प्रचक्रे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + कृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
अथthen
अथ:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/next)
तीर्थेat a sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
स्नातिbathes
स्नाति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
समाहिताcomposed/attentive
समाहिता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + धा (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘एकाग्रा/समाधिस्था’

Sūta

Type: ghat

Listener: Ṛṣayaḥ

Scene: A transition scene: the young brāhmaṇī listening to recitation of śāstra, then setting out on pilgrimage with a small bundle and water-pot; finally, she bathes at a tīrtha with folded hands, mind composed.

B
Brāhmaṇī (a Brahmin woman)
T
Tīrtha

FAQs

Śāstra-śravaṇa naturally matures into devayātrā and tīrtha-snāna—outer pilgrimage guided by inner discipline.

A general tīrtha is mentioned here; the chapter context soon specifies Kedāra/Kedāreśvara.

Tīrtha-snāna (ritual bathing at a sacred place) undertaken with samādhāna (mental composure).