Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 7

प्रतिज्ञातमनिष्पाद्य मित्रस्याभ्यागतस्य च । कथंकारं न लज्जंते हताशा जीवितेप्सवः

pratijñātamaniṣpādya mitrasyābhyāgatasya ca | kathaṃkāraṃ na lajjaṃte hatāśā jīvitepsavaḥ

جو لوگ زندگی کے خواہاں ہیں مگر امید ہار چکے ہیں، وہ مدد کے لیے آئے ہوئے دوست سے کیا ہوا وعدہ پورا نہ کر کے بھی کیسے شرم نہیں کرتے؟

प्रतिज्ञातम्what was promised
प्रतिज्ञातम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रति-√ज्ञा (धातु) → प्रतिज्ञात (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (क्त/PPP), नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया विभक्तिः, एकवचनम्; 'अनिष्पाद्य' इत्यस्य कर्म
अनिष्पाद्यwithout fulfilling
अनिष्पाद्य:
पूर्वकाल (Absolutive relation)
TypeIndeclinable
Rootअ- (निषेध) + नि-√पद्/√साध् (धातु) → निष्पाद्य (क्त्वा/ल्यप्)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive) नकारार्थेण; 'अनिष्पाद्य' = 'not having fulfilled'
मित्रस्यof a friend
मित्रस्य:
सम्बन्ध (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमित्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी विभक्तिः, एकवचनम्
अभ्यागतस्यwho has come (as a guest)
अभ्यागतस्य:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootअभि-आ-√गम् (धातु) → अभ्यागत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (क्त), पुंलिङ्गे, षष्ठी विभक्तिः, एकवचनम्; 'मित्रस्य' इत्यस्य विशेषणम्—आगतस्य
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
कथंकारम्a 'how could I?' (sense of shame)
कथंकारम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकथंकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया विभक्तिः, एकवचनम्; 'लज्जन्ते' इत्यस्य विषयः (object of shame)
not
:
निषेध (Negator)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation)
लज्जन्तेare ashamed
लज्जन्ते:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√लज्ज् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; आत्मनेपदम्
हताशाःhopeless
हताशाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootहत (कृदन्त-प्रातिपदिक) + आशा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः—कर्मधारयः (हता आशा येषाम्/हत-आशाः)
जीवितेप्सवःdesirous of life
जीवितेप्सवः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजीवित (प्रातिपदिक) + इप्सु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (जीवितम् इप्सवः = जीविते इप्सवः)

Nāḍījaṅgha

Scene: A reflective speaker questions how people who still desire life can feel no shame after breaking a promise to a friend seeking help; the scene is contemplative, with the friend’s arrival implied and the broken promise weighing heavily.

M
Mitra-dharma
P
Pratijñā (promise)

FAQs

Keeping one’s promise—especially to a dependent friend—is a core dharma; survival without integrity is portrayed as shameful.

No holy site is referenced; the verse emphasizes ethical dharma within the narrative.

None; it is a moral injunction about fulfilling vows and promises.