Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 67

तस्य भार्याऽतिरूपेण विजिग्ये विश्ववर्णिनी । तन्वी श्यामा मृगाक्षी सा पीनोन्नतपयोधरा

tasya bhāryā'tirūpeṇa vijigye viśvavarṇinī | tanvī śyāmā mṛgākṣī sā pīnonnatapayodharā

اُس کی زوجہ نہایت حسین تھی، گویا عالم کی سب عورتوں پر سبقت لے گئی۔ وہ نازک اندام، سیاہ فام، ہرن چشم، اور بھرے ہوئے بلند پستانوں والی تھی۔

तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (6th/Genitive), एकवचनम् (Singular)
भार्याwife
भार्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), एकवचनम्
अतिरूपेणby extraordinary beauty
अतिरूपेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअतिरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), एकवचनम्; हेतौ/करणे (by means of)
विजिग्येconquered, surpassed
विजिग्ये:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजि (धातु) + वि- (उपसर्ग)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
विश्ववर्णिनीhaving all (kinds of) beauty/complexion; all-hued
विश्ववर्णिनी:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविश्व + वर्णिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifier of भार्या)
तन्वीslender
तन्वी:
Visheshana
TypeAdjective
Rootतन्वी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
श्यामाdark-complexioned
श्यामा:
Visheshana
TypeAdjective
Rootश्यामा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
मृगाक्षीdoe-eyed
मृगाक्षी:
Visheshana
TypeAdjective
Rootमृग + अक्षी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
साshe
सा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
पीनोन्नतपयोधराwith full and uplifted breasts
पीनोन्नतपयोधरा:
Visheshana
TypeAdjective
Rootपीन + उन्नत + पयोधर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (सा/भार्या)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa context)

Scene: A luminous maiden stands in a forest-āśrama or hermitage setting, her form described in classical lakṣaṇa: slender waist, dark sheen, doe-like eyes, youthful fullness; surrounding figures (ascetic/householder) are momentarily stilled by her presence.

G
Gālava

FAQs

The narrative highlights worldly beauty within an ascetic context, setting up themes of temptation, restraint, and dharma.

No specific tīrtha is named in this verse.

None.