Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 9

तवापि ये संति नृपाः सन्नद्धा रणसंस्थिताः । पश्यैतान्पुरुषव्याघ्रान्कालकल्पान्दुरासदान्

tavāpi ye saṃti nṛpāḥ sannaddhā raṇasaṃsthitāḥ | paśyaitānpuruṣavyāghrānkālakalpāndurāsadān

تمہاری جانب بھی ایسے راجے ہیں جو زرہ پوش اور جنگ کے لیے صف آرا ہیں۔ ان مردِ شیروں کو دیکھو، جو کال (زمانہ) کی مانند ہیبت ناک ہیں، جن پر حملہ کرنا دشوار ہے۔

तवof you / your
तव:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन; मध्यमपुरुष-सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
येwho / those who
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सम्बन्धवाचक
सन्तिare / exist
सन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
नृपाःkings
नृपाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
सन्नद्धाःarmed / equipped
सन्नद्धाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + नह् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषण
रणसंस्थिताःstationed in battle
रणसंस्थिताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरण + संस्थित (प्रातिपदिक-द्वय)
Form‘रणे संस्थिताः’ इति सप्तमी-तत्पुरुष; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषण
पश्यsee
पश्य:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
एतान्these
एतान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
पुरुषव्याघ्रान्tigers among men (great heroes)
पुरुषव्याघ्रान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुरुष + व्याघ्र (प्रातिपदिक-द्वय)
Formकर्मधारयः (‘पुरुषेषु व्याघ्राः’); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन
कालकल्पान्like Time (death)
कालकल्पान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकाल + कल्प (प्रातिपदिक-द्वय)
Formतत्पुरुषः (‘कालस्य कल्पाः/सदृशाः’); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन; विशेषण
दुरासदान्hard to approach / formidable
दुरासदान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर् + आसद (प्रातिपदिक; आ + सद्-धातु-निष्पन्न)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन; विशेषण

Phālguna (Arjuna) (continuation)

Scene: Arjuna points out the assembled allied kings on Yudhiṣṭhira’s side—armored, stationed for battle—described as ‘like Time’, unassailable.

K
Kings (nṛpa)
P
Puruṣa-vyāghra
K
Kāla (Time/Death)

FAQs

Strength exists on both sides, and Time overpowers all; dharma calls for sobriety, not arrogance, in the face of conflict.

None; it is a battlefield appraisal rather than a tīrtha-māhātmya verse.

None.