Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 52

पादप्रक्षालनं कर्तुं विप्राणामुद्यतस्त्वहम् । तस्मिन्काले चाश्रृणवमहमातिथ्यवाक्यताम्

pādaprakṣālanaṃ kartuṃ viprāṇāmudyatastvaham | tasminkāle cāśrṛṇavamahamātithyavākyatām

میں برہمنوں کے پاؤں دھونے کے لیے آمادہ ہوا؛ اسی وقت میں نے مہمان نوازی اور اکرامِ مہمان کے انداز میں کہے گئے کلمات سنے۔

पादप्रक्षालनम्washing of the feet
पादप्रक्षालनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक) + प्रक्षालन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (पादानां प्रक्षालनम्); नपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) → कर्तुम् (तुमुन्-प्रत्यय)
Formतुमुनन्त-क्रियाविशेषणम् (infinitive); ‘करने के लिए/to do’
विप्राणाम्of the Brahmins
विप्राणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
उद्यतःready/intent
उद्यतः:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootउद् + यत् (धातु) → उद्यत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकालिक-कृदन्तः (क्त/PPP) ‘उद्यतः=तत्परः/तैयारः’; पुंलिङ्गम्, प्रथमा (1st), एकवचनम्; अहम् इति विशेषणम्
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक-निपातः (but/indeed)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
तस्मिन्at that
तस्मिन्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्
कालेtime
काले:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (and)
अश्रृणवम्I heard
अश्रृणवम्:
Karta (Predicate verb/कर्ता)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), उत्तमपुरुषः (1st person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st), एकवचनम्; क्रियायाः कर्ता (पुनरुक्त-प्रयोगः)
आतिथ्यवाक्यताम्the form/nature of words of hospitality
आतिथ्यवाक्यताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआतिथ्य (प्रातिपदिक) + वाक्य (प्रातिपदिक) + ता (तद्धित-प्रत्यय)
Formतत्पुरुष-समासः (आतिथ्यस्य वाक्यम्) + ता-प्रत्ययान्त-भाववाचकः; स्त्रीलिङ्गम्, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्

Nārada (contextual: addressed by Kapila later; narrator voice shifts to first-person here)

Listener: Pārtha

Scene: A devotee rises with a water vessel and towel, preparing to wash the feet of arriving brāhmaṇas; the atmosphere is reverent, with soft festival sounds in the background.

V
Vipras (Brāhmaṇas)

FAQs

Service to the learned and hospitality to guests are central Purāṇic dharmas, equal to high ritual merit.

The ongoing tīrtha/saṅgama setting frames the act, implying that dharmic service there becomes especially meritorious.

Pāda-prakṣālana (washing the feet) of brāhmaṇas as part of guest-honor (ātithya).