Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 117

वैदिकं लौकिकं चैव सर्वज्ञानमवाप्य यः । आश्रमस्थो वशी नित्यमृषिकल्प इति स्मृतः

vaidikaṃ laukikaṃ caiva sarvajñānamavāpya yaḥ | āśramastho vaśī nityamṛṣikalpa iti smṛtaḥ

جو ویدک اور دنیاوی—دونوں طرح کا سارا علم حاصل کر لے، اور اپنے آشرم میں قائم رہ کر ہمیشہ ضبطِ نفس رکھے—وہ ‘رِشی کلپ’ (رِشی کے مانند) سمجھا جاتا ہے۔

वैदिकम्Vedic
वैदिकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवैदिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (ज्ञानम् इति पदस्य विशेषण)
लौकिकम्worldly/secular
लौकिकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootलौकिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (ज्ञानम् इति पदस्य विशेषण)
and
:
Connector
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
एवindeed
एव:
Emphasis
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारणार्थक अव्यय (emphatic particle)
सर्वज्ञानम्all knowledge
सर्वज्ञानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + ज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—कर्मधारय (सर्वं ज्ञानम्)
अवाप्यhaving obtained
अवाप्य:
Kriya (Gerundial action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootअव-√आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्ययभाव; धातुः—आप्, उपसर्गः—अव; ‘having obtained’
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धक/यत्-प्रत्यय (relative pronoun)
आश्रमस्थःdwelling in an āśrama
आश्रमस्थः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआश्रम (प्रातिपदिक) + स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (आश्रमं स्थितः)
वशीself-controlled
वशी:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवशिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इन्-प्रत्ययान्त
नित्यम्always
नित्यम्:
Adverbial modifier
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्यय (adverbial accusative)
ऋषिकल्पःlike a sage
ऋषिकल्पः:
Predicate nominative (समानााधिकरण)
TypeAdjective
Rootऋषि (प्रातिपदिक) + कल्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (ऋषिवत् कल्पः/सदृशः)
इतिthus
इति:
Discourse marker (इति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यसमाप्तिसूचक अव्यय
स्मृतःis regarded
स्मृतः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√स्मृ (धातु)
Formकृदन्त—क्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is remembered/considered’

Lomaharṣaṇa (Sūta), addressing the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa context)

Scene: An ṛṣikalpa figure in an āśrama: teaching scripture to students while also advising on worldly matters (medicine, governance, ethics); calm, authoritative, self-mastered presence.

FAQs

Knowledge becomes spiritually luminous when joined to āśrama-dharma and steady self-restraint.

No tīrtha is mentioned; the focus is the inner qualification of a sage-like life.

Stability in one’s āśrama and continual self-mastery; the verse implies disciplined study of Vedic learning.