Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 36

पापीयान्पिशुनः क्रूरस्तमाहुर्ब्रह्मघातकम् । न्यायेनोपार्जितं विप्रैस्तद्द्रव्यहरणं च यत्

pāpīyānpiśunaḥ krūrastamāhurbrahmaghātakam | nyāyenopārjitaṃ vipraistaddravyaharaṇaṃ ca yat

جو نہایت گنہگار، چغل خور اور سنگ دل ہو، اسے برہمن گھاتک کہا گیا ہے؛ اور اسی طرح برہمنوں کی وہ دولت جو انہوں نے انصاف سے کمائی ہو، اسے چھین لینا بھی (وہی گناہ) ہے۔

पापीयान्more sinful
पापीयान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपापीयस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण (comparative degree)
पिशुनःa slanderer
पिशुनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपिशुन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
क्रूरःcruel
क्रूरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक्रूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; सर्वनाम
आहुःthey call/say
आहुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअह् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
ब्रह्मघातकम्a slayer of a brāhmaṇa
ब्रह्मघातकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + घातक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; तत्पुरुष-समास (ब्रह्मणः घातकः)
न्यायेनby lawful means
न्यायेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootन्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; करण/हेतु-भाव
उपार्जितम्earned/acquired
उपार्जितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-आर्ज् (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषण
विप्रैःby brāhmaṇas
विप्रैः:
Kartr̥ (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सर्वनाम; विशेषण (द्रव्यहरणम् इत्यस्य)
द्रव्यहरणम्theft of property
द्रव्यहरणम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्रव्य + हरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; तत्पुरुष-समास (द्रव्यस्य हरणम्)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
यत्which/that which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सम्बन्धक/यत्-शब्द (relative pronoun)

Lomaharṣaṇa (Sūta)

Scene: A dharma-assembly scene: a stern ṛṣi or ācārya admonishes a whispering tale-bearer; a brāhmaṇa’s earned wealth (dakṣiṇā, grain, coins) is shown being wrongfully taken, with Dharma personified weighing the act like brahmahatyā.

V
Vipra (Brahmin)
B
Brahmaghātaka

FAQs

Harming society through malicious speech and stealing rightful livelihood—especially from the learned and ritual custodians—is treated as a very heavy adharma.

No site is praised in this verse; it is a general dharma classification of sins.

None directly; the implication is restraint in speech and strict avoidance of theft.