Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 40

भूमिसूर्यांतरं तच्च भुवर्लोकः प्रकीर्तितः । ध्रुवसूर्यांतरं तच्च नियुतानि चतुर्दश

bhūmisūryāṃtaraṃ tacca bhuvarlokaḥ prakīrtitaḥ | dhruvasūryāṃtaraṃ tacca niyutāni caturdaśa

زمین اور سورج کے درمیان کا فاصلہ ہی بھوورلوک کہلاتا ہے۔ اور دھرو (قطبی ستارہ) اور سورج کے درمیان کا فاصلہ چودہ نیوت بتایا گیا ہے۔

bhūmi-sūrya-antaraṃthe distance between earth and the sun
bhūmi-sūrya-antaraṃ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhūmi (प्रातिपदिक) + sūrya (प्रातिपदिक) + antara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; ‘भूमेः सूर्यस्य च अन्तरम्’ (distance between earth and sun)
tatthat
tat:
Anuvṛtti / Deictic (Reference/अनुवृत्ति)
TypePronoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; संकेतक
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
bhuvar-lokaḥBhuvarloka
bhuvar-lokaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhuvar (प्रातिपदिक) + loka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; ‘भुवः लोकः’
prakīrtitaḥis declared
prakīrtitaḥ:
Kriyāviśeṣaṇa / Predicative (Predicate adjective/विधेय)
TypeAdjective
Rootpra-√kīrt (कीर्त्, धातु) → prakīrtita (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त
dhruva-sūrya-antaraṃthe distance between Dhruva and the sun
dhruva-sūrya-antaraṃ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdhruva (प्रातिपदिक) + sūrya (प्रातिपदिक) + antara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; ‘ध्रुवस्य सूर्यस्य च अन्तरम्’ (distance between Dhruva and the sun)
tatthat
tat:
Anuvṛtti / Deictic (Reference/अनुवृत्ति)
TypePronoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
niyutāniniyutas (units of large number)
niyutāni:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootniyuta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; संख्यावाचक-परिमाण (a large number; ‘niyuta’ = ten-thousand/lakh depending on tradition)
caturdaśafourteen
caturdaśa:
Viśeṣaṇa (Numeral qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootcaturdaśa (संख्याप्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्याशब्दः; ‘चतुर्दश’ = 14; ‘niyutāni’ इति विशेष्यस्य संख्या

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced from Māheśvara-khaṇḍa framing)

Tirtha: Bhuvarloka (antarikṣa)

Type: kshetra

Scene: A vertical cosmic axis: Earth below, Sun above, Dhruva as the fixed star; annotated distances in niyutas; sages pointing to the axis.

B
Bhūmi (Earth)
S
Sūrya (Sun)
B
Bhuvarloka
D
Dhruva
N
Niyuta

FAQs

By mapping the cosmos in sacred terms, it frames creation as a meaningful hierarchy rather than a random expanse.

No pilgrimage site is mentioned; the verse defines Bhuvarloka through cosmic distances.

None; the content is numerical/cosmographic.