Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 37

पश्चात्तापं समश्रित्य तया देव्या विसर्जितः । स तु सिंहः करालास्यो महाकेसरकंधरः

paścāttāpaṃ samaśritya tayā devyā visarjitaḥ | sa tu siṃhaḥ karālāsyo mahākesarakaṃdharaḥ

پھر ندامت اختیار کر کے اُس دیوی نے اسے رخصت کر دیا؛ اور وہ شیر ہولناک دہانے والا تھا اور اس کی گردن کے گرد گھنی بڑی ایال تھی۔

पश्चात्तापम्repentance
पश्चात्तापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपश्चात्ताप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
समाश्रित्यhaving resorted to
समाश्रित्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-आ-श्रि (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), परस्मैपदी; ‘having resorted to/after taking refuge in’
तयाby her
तया:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; सर्वनाम
देव्याby the goddess
देव्या:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
विसर्जितःreleased
विसर्जितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-सृज् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि—‘sent forth/released’
सःhe/that
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; सर्वनाम
तुindeed
तु:
Sambandha/Emphasis (Nipāta/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle: indeed/but)
सिंहःlion
सिंहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसिंह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
करालास्यःwith a fearsome mouth
करालास्यः:
Viśeṣaṇa (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकराल (प्रातिपदिक) + आस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; विशेषण—‘करालम् आस्यं यस्य’ (having a terrible mouth)
महाकेसरकन्धरःhaving a neck with a great mane
महाकेसरकन्धरः:
Viśeṣaṇa (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + केसर (प्रातिपदिक) + कन्धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; विशेषण—‘महान्ति केसराणि कन्धरे यस्य’ (having a neck with great mane)

Lomaharṣaṇa (Sūta) narrating to the sages (deduced)

Scene: The Goddess, feeling remorse, dismisses the lion; the lion remains formidable—gaping mouth, heavy mane—yet is being withdrawn/banished by her will.

D
Devī (Pārvatī)
S
Siṃha (lion)
P
Paścāttāpa (remorse)

FAQs

Remorse and self-correction are dharmic powers; even after anger arises, it can be restrained through awareness and compassion.

None is mentioned in this verse.

None.