Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 139

सरोषमोष्ठौ निर्भुज्य पश्यंत्येवात्यसूयया । केचित्स्वमुदरं क्रुद्धा निंदंति ताडयंति च

saroṣamoṣṭhau nirbhujya paśyaṃtyevātyasūyayā | kecitsvamudaraṃ kruddhā niṃdaṃti tāḍayaṃti ca

غصے میں اپنے ہونٹ کاٹتے ہوئے، وہ شدید حسد سے دیکھ رہے تھے۔ کچھ نے طیش میں آکر اپنے ہی پیٹوں کو برا بھلا کہا اور مارا۔

सरोषम्angrily
सरोषम्:
Adhikarana (Adverbial)
TypeAdjective
Rootस + रोष (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (सरोषम् = रोषेण सह/रोषयुक्तम्), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/अव्ययवत्; क्रियाविशेषणम्
ओष्ठौthe lips (two)
ओष्ठौ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootओष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन
निर्भुज्यhaving contracted (them)
निर्भुज्य:
Purvakala (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootनि + भुज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय; ‘भुज्’ = to bend/contract
पश्यन्तिthey look
पश्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
एवindeed/only
एव:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपात (restrictive/emphatic)
अति-असूययाwith great envy
अति-असूयया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअति + असूया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; ‘अत्य’ उपसर्गपूर्वक
केचित्some (people)
केचित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
स्वम्their own
स्वम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (उदरम्)
उदरम्belly
उदरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउदर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
क्रुद्धाःangry
क्रुद्धाः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootक्रुध् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (केचित्)
निन्दन्तिthey blame/censure
निन्दन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनिन्द् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
ताडयन्तिthey beat/strike
ताडयन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतड्/ताड् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; णिच् (causative)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced from Māheśvara-khaṇḍa context)

Scene: Close-up intensity: figures bite their lips, eyes narrowed with envy; some strike their own bellies in rage, as if punishing hunger itself—an image of self-consuming anger.

FAQs

Envy and anger consume the self; dharma warns that inner poisons harm the bearer more than the perceived rival.

No tirtha is referenced in this verse.

None.