Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 70

वज्रांगोऽपि तया सार्धं जगाम तपसे वनम् । ऊर्द्धूबाहुः स दैत्येंद्रोऽतिष्ठदब्दसहस्रकम्

vajrāṃgo'pi tayā sārdhaṃ jagāma tapase vanam | ūrddhūbāhuḥ sa daityeṃdro'tiṣṭhadabdasahasrakam

وجرآنگ بھی اُس کے ساتھ تپسیا کے لیے جنگل گیا۔ وہ دانوؤں کا سردار ہزار برس تک بازو بلند کیے ہوئے ثابت قدم کھڑا رہا۔

वज्राङ्गःVajrāṅga (proper name)
वज्राङ्गः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवज्राङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
अपिalso, even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपि-अर्थे ‘also/even’
तयाwith her
तया:
Sahakāraka (सहकारक/with)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
सार्धम्together with
सार्धम्:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formअव्यय, सहार्थक (adverb/with)
जगामwent
जगाम:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
तपसेfor austerity
तपसे:
Sampradāna (सम्प्रदान/purpose)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (4th/Dative), एकवचन
वनम्forest
वनम्:
Karma (कर्म/goal)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
ऊर्ध्वबाहुःwith arms raised upward
ऊर्ध्वबाहुः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootऊर्ध्व + बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; कर्मधारय-समास (ऊर्ध्वः बाहुः यस्य/ऊर्ध्वबाहुः)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
दैत्येन्द्रःlord of the Daityas
दैत्येन्द्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (दैत्यानाम् इन्द्रः)
अतिष्ठत्stood, remained
अतिष्ठत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
अब्दसहस्रकम्a thousand years
अब्दसहस्रकम्:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण/time-extent)
TypeNoun
Rootअब्द + सहस्रक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (अब्दानाम् सहस्रकम्)

Narrator (within Māheśvarakhaṇḍa frame)

Scene: A daitya-king Vajrāṅga enters a dense forest with his wife; he stands immobile with both arms raised skyward, hair matted, body austere, as years pass in a compressed visual montage.

V
Vajrāṅga
V
Varāṅgī
D
Daitya/Dānava
F
Forest (Vana)

FAQs

Steadfast austerity—sustained over vast time—illustrates the Purāṇic ideal of unwavering resolve in pursuit of higher truth.

No named tīrtha appears; the forest functions as the archetypal setting for tapas in Purāṇic literature.

The practice described is a severe tapas-vrata: standing with raised arms (ūrdhvabāhu) for an extended period.