Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 37

यथा पुष्पगृहे कश्चित्प्रविशत्यंग फाल्गुन । तथाहमग्निं संविश्य यातवानुत्तरं श्रृणु

yathā puṣpagṛhe kaścitpraviśatyaṃga phālguna | tathāhamagniṃ saṃviśya yātavānuttaraṃ śrṛṇu

“جیسے کوئی پھولوں کے کُنج میں داخل ہو جائے، اے عزیز فالگُن! ویسے ہی میں آگ میں داخل ہوا اور پار گزر گیا۔ اب آگے جو ہوا، سنو۔”

यथाjust as
यथा:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय
पुष्पगृहेin a flower-house
पुष्पगृहे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpuṣpa + gṛha (प्रातिपदिक)
Formसमास: पुष्प+गृह (षष्ठी-तत्पुरुष ‘पुष्पाणां गृहः’/कर्मधारय ‘पुष्पयुक्तं गृहं’); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
कश्चित्someone
कश्चित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकश्चित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअनिश्चित-सर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रविशतिenters
प्रविशति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+विश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अङ्गO dear/indeed
अङ्ग:
Sambodhana (Address particle)
TypeIndeclinable
Rootअङ्ग (अव्यय)
Formसम्बोधनार्थक-निपात (vocative particle)
फाल्गुनO Phālguna (Arjuna)
फाल्गुन:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootphālguna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
तथाso
तथा:
Sambandha (Manner)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formतदनुरूप-प्रकारवाचक-अव्यय (so/in that way)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अग्निम्fire
अग्निम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootagni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
संविश्यhaving entered
संविश्य:
Purvakala (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootसम्+विश् (धातु) + ल्यप् → संविश्य
Formल्यपन्त-अव्यय (absolutive/gerund)
यातवान्went/has gone
यातवान्:
Karta (Predicate/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootया (धातु) + क्तवतु → यातवत् (प्रातिपदिक)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उत्तरम्the further account/answer
उत्तरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootuttara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
शृणुlisten
शृणु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Nārada

Listener: Arjuna (Phālguna)

Scene: Nārada compares entering fire to entering a perfumed flower pavilion; flames are depicted as lotus petals or garlands, with Nārada walking through unscathed while Arjuna watches in awe; the narration promises the next event.

N
Nārada
P
Phālguna (Arjuna)
A
Agni

FAQs

For the spiritually perfected, terrifying forces become harmless; the simile teaches fearlessness grounded in inner purity.

None; the verse uses a poetic comparison rather than sacred geography.

None; it is a narrative transition (“hear the rest”).