Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 4

कांचिद्दिशं समालंब्य निर्वेदं परमं गतः । प्रत्याश्रमं प्रतिनगं प्रत्यब्धि प्रतिकाननम्

kāṃciddiśaṃ samālaṃbya nirvedaṃ paramaṃ gataḥ | pratyāśramaṃ pratinagaṃ pratyabdhi pratikānanam

کسی ایک سمت کو اختیار کر کے، کامل بےرغبتی (ویراغ) پا کر، وہ آشرم بہ آشرم، پہاڑ بہ پہاڑ، سمندر بہ سمندر اور جنگل بہ جنگل جاتا رہا۔

काञ्चित्some
काञ्चित्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (indefinite pronoun used adjectivally)
दिशम्direction
दिशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदिश् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समालम्ब्यhaving taken support/setting out toward
समालम्ब्य:
Purvakala-kriya (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-लम्ब् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund)
निर्वेदम्dispassion
निर्वेदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिर्वेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
परमम्supreme
परमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; निर्वेदम् इति विशेषणम्
गतःhaving attained/gone
गतः:
Kriya (State/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि प्रयोगः
प्रत्याश्रमम्to each hermitage
प्रत्याश्रमम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + आश्रम (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत्, द्वितीया-एकवचनरूपेण प्रयोगः (adverbial)
प्रतिनगम्to each mountain
प्रतिनगम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + नग (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (adverbial)
प्रत्यब्धिto each sea
प्रत्यब्धि:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + अब्धि (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (adverbial)
प्रतिकाननम्to each forest
प्रतिकाननम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + कानन (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (adverbial)

Skanda

Listener: Agastya (implied)

Scene: A montage-like scene: Damana walking with staff and kamaṇḍalu through successive landscapes—hermitage huts, mountain passes, seashore, dense forest—each vignette connected by a winding path, conveying relentless pilgrimage.

D
Damana

FAQs

Detachment matures through seeking—moving through sacred landscapes becomes a discipline that supports inner transformation.

The verse broadly evokes India’s sacred geography (āśramas, mountains, seas, forests) rather than naming one tīrtha.

No specific rite is stated; the implied sādhana is pilgrimage undertaken in a spirit of nirveda and tapas.