Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 72

जातो मृतो बहुषु तीर्थवरेषु रे त्वं जंतो न जातु तव शांतिरभून्निमज्य । वाराणसी निगदतीह मृतोऽमृतत्वं प्राप्याधुना मम बलात्स्मरशासनः स्याः

jāto mṛto bahuṣu tīrthavareṣu re tvaṃ jaṃto na jātu tava śāṃtirabhūnnimajya | vārāṇasī nigadatīha mṛto'mṛtatvaṃ prāpyādhunā mama balātsmaraśāsanaḥ syāḥ

اے جیو، تو بہت سے برتر تیرتھوں میں بار بار پیدا ہوا اور مرا؛ غسل کرنے پر بھی تجھے کبھی سکون نہ ملا۔ مگر وارانسی یہاں اعلان کرتی ہے: ‘جو یہاں مرتا ہے وہ اَمرتَوا (لازوالیت) پاتا ہے’؛ اب میری قوت سے تو کام (شہوت) کو مغلوب کرنے والا بنے گا۔

जातःborn
जातः:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootजन् (धातु) → जात (कृदन्त)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; भूतकृदन्त (क्त) ‘born’
मृतःdead
मृतः:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootमृ (धातु) → मृत (कृदन्त)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; भूतकृदन्त (क्त) ‘dead’
बहुषुin many
बहुषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति; बहुवचन
तीर्थवरेषुin excellent sacred fords (pilgrimage places)
तीर्थवरेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ + वर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति; बहुवचन; समासः कर्मधारय (वराणि तीर्थानि)
रेO! (hey)
रे:
Sambodhana-sūcaka (सम्बोधनसूचक)
TypeIndeclinable
Rootरे (अव्यय)
Formसम्बोधनार्थक निपात (vocative particle)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन
जन्तोO creature, O being
जन्तो:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootजन्तु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; सम्बोधन विभक्ति; एकवचन
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय
जातुever
जातु:
Kāla-viśeṣaṇa (कालविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootजातु (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (ever/at any time)
तवyour
तव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी विभक्ति (Genitive/6th); एकवचन
शान्तिःpeace, tranquility
शान्तिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन
अभूत्was, came to be
अभूत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलुङ् लकार (Aorist/परोक्षभूत-प्रायः); परस्मैपद; प्रथमपुरुष; एकवचन
निमज्यhaving immersed (bathed)
निमज्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootनि-मज्ज् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund) ‘having immersed/bathed’
वाराणसीVārāṇasī
वाराणसी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवाराणसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन
निगदतीdeclaring, proclaiming
निगदती:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeVerb
Rootनि-गद् (धातु) → निगदत् (वर्तमानकृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ) स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; ‘speaking/declaring’
इहhere
इह:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
मृतःhaving died
मृतः:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootमृ (धातु) → मृत (कृदन्त)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; भूतकृदन्त (क्त)
अमृतत्वम्immortality
अमृतत्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअमृतत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचन
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund) ‘having attained’
अधुनाnow
अधुना:
Kāla-viśeṣaṇa (कालविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअधुना (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (now)
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी विभक्ति; एकवचन
बलात्by (my) power, forcibly
बलात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootबल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी विभक्ति; एकवचन; हेत्वर्थे (by force/by the power)
स्मरशासनःone who rules over Kāma (the subduer of desire)
स्मरशासनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootस्मर + शासन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुष (स्मरस्य शासनः)
स्याःmay you be
स्याः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative); परस्मैपद; मध्यमपुरुष; एकवचन

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda speaking to Agastya; verse uses direct address)

Tirtha: Vārāṇasī (Kāśī)

Type: kshetra

Listener: Addressed to ‘jantu’ (the embodied being); framed for the listening sage

Scene: A weary soul carrying the burden of many pilgrimages stands before Kāśī personified as a goddess-city proclaiming immortality; behind, Śiva’s Kāma-dahana aspect burns the arrow of desire, transforming the seeker into a serene victor over passion.

V
Vārāṇasī
S
Smara (Kāma)

FAQs

Pilgrimage and bathing alone may not grant peace; Kāśī is exalted as uniquely capable of granting liberation and mastery over desire through divine power.

Vārāṇasī (Kāśī), specifically the doctrine that death there leads to amṛtatva (liberation/immortality).

Snāna (bathing/immersion) is referenced as insufficient by itself; the emphasis shifts to the salvific status of dying in Kāśī.