Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 33

यस्याश्रमे ऽत्र दृश्यंते हिंस्रा अपि समंततः । सत्त्वरूपा अमी सत्त्वास्त्यक्त्वा वैरं स्वभावजम्

yasyāśrame 'tra dṛśyaṃte hiṃsrā api samaṃtataḥ | sattvarūpā amī sattvāstyaktvā vairaṃ svabhāvajam

جس کے آشرم میں یہاں چاروں طرف حتیٰ کہ درندہ صفت جانور بھی نرم خو اور ساتتوک دکھائی دیتے ہیں؛ انہوں نے اپنی فطری دشمنی ترک کر دی ہے۔

यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्ति, एकवचनम्; सम्बन्ध (whose)
आश्रमेin the hermitage
आश्रमे:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootāśrama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्ति, एकवचनम्
अत्रhere
अत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (here)
दृश्यन्तेare seen
दृश्यन्ते:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि-प्रयोगः (are seen)
हिंस्राःviolent
हिंस्राः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roothiṃsra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘sattvāḥ’)
अपिeven
अपि:
Nipāta (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअपि-अव्ययम् (even/also)
समन्ततःon all sides
समन्ततः:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsamantatas (अव्यय)
Formअव्ययम्; सर्वतः-पर्याय (on all sides/everywhere)
सत्त्वsattva/gentleness
सत्त्व:
Samāsa-aṅga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootsattva (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; ‘सत्त्व-रूपाः’ इत्यत्र (of gentle/‘sattva’ nature)
रूपाःof gentle nature
रूपाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootrūpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्; ‘सत्त्व-रूप’ तत्पुरुषसमासः (having the form/nature of sattva)
अमीthese
अमी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्; सर्वनाम (these/those)
सत्त्वाःbeings
सत्त्वाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsattva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम् (beings/creatures)
त्यक्त्वाhaving abandoned
त्यक्त्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Roottyaj (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-क्रियाविशेषणम् (Gerund); ‘having abandoned’
वैरम्enmity
वैरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvaira (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्
स्वभावजम्born of (their) nature
स्वभावजम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsvabhāva (प्रातिपदिक) + ja (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; ‘स्वभाव-ज’ तत्पुरुषसमासः (born of one’s nature)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī (āśrama within the kṣetra)

Type: kshetra

Scene: A tranquil hermitage scene where normally violent animals sit peacefully together; the ascetic’s presence radiates calm, and the environment appears softened and harmonious.

Ā
Āśrama

FAQs

Holiness is measured by its radiance of peace: true tapas creates an atmosphere where even hostility dissolves into sattva.

A sanctified āśrama within the Kāśīkhaṇḍa’s sacred geography—associated in context with the sage-world (Agastya’s vicinity).

No explicit ritual; it highlights the ethical fruit of sanctity—ahimsa and the abandonment of natural enmity.