Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 20

लताप्रतानैः परितो वेष्टितावयवाश्च ये । सस्यानि च प्ररूढानि यदंगेषु चिरस्थिति

latāpratānaiḥ parito veṣṭitāvayavāśca ye | sasyāni ca prarūḍhāni yadaṃgeṣu cirasthiti

کچھ کے اعضا چاروں طرف پھیلی ہوئی بیلوں کے جال سے لپٹے ہوئے ہیں؛ اور دیر تک بےحرکت رہنے کے سبب ان کے جسم پر گھاس اور پودے بھی اُگ آئے ہیں۔

latā-pratānaiḥby the spreads of creepers
latā-pratānaiḥ:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootlatā (प्रातिपदिक) + pratāna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd case), बहुवचन; समासः—लताप्रतानैः = लतानां प्रतानैः (creepers’ spreads)
paritaḥall around
paritaḥ:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootparitaḥ (अव्यय)
Formअव्यय, उपसर्गार्थक/क्रियाविशेषण (adverb)
veṣṭita-avayavāḥwhose limbs are wrapped
veṣṭita-avayavāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Root√veṣṭ (धातु) → veṣṭita (कृदन्त-प्रातिपदिक) + avayava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—वेष्टितावयवाः = वेष्टिताः अवयवाः येषां ते
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
yewho
ye:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
sasyānicrops/plants
sasyāni:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsasya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; अत्र प्रथमा (वर्णनार्थ)
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
prarūḍhānigrown/sprouted
prarūḍhāni:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpra + √ruh (धातु) → prarūḍha (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम् (grown up)
yatwhich
yat:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम (which/that)
aṅgeṣuon the limbs
aṅgeṣu:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootaṅga (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th case), बहुवचन
cira-sthitilong duration/long-standing state
cira-sthiti:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootcira (प्रातिपदिक) + sthiti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—चिरस्थिति = चिरं स्थितिः (long-standing state)

Skanda

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: An ascetic seated or standing unmoving for years; creepers coil around arms and torso, small grasses sprout on shoulders and thighs. The forest is quiet, light filtering through leaves, suggesting timeless meditation.

T
Tapoloka

FAQs

Unbroken stillness and unwavering resolve are celebrated as marks of consummate tapas.

The verse belongs to the Kāśī-khaṇḍa’s exalted narrative, but it depicts Tapoloka ascetics rather than naming a Kāśī pilgrimage spot.

The implied practice is prolonged immobility and sustained austerity (dīrgha-tapas), not a specific ceremonial rite.