Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 39

तं भार्गवं प्राप्य गणाधिराजो मुखाग्निना शस्त्रशतानि दग्ध्वा । आयात्प्रवृद्धेऽसुरदेवयुद्धे भवस्य पार्श्वे व्यथितारिसैन्यः

taṃ bhārgavaṃ prāpya gaṇādhirājo mukhāgninā śastraśatāni dagdhvā | āyātpravṛddhe'suradevayuddhe bhavasya pārśve vyathitārisainyaḥ

اس بھارگو (شُکر) تک پہنچ کر گنوں کے سردار نے اپنے دہن کی آگ سے سینکڑوں ہتھیار جلا ڈالے؛ پھر جب اَسُر اور دیوتا کی جنگ اور بھڑک اٹھی تو دشمن لشکر کو مضطرب کر کے وہ بھَو (شیو) کے پہلو میں آ کھڑا ہوا۔

tamhim
tam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
bhārgavamBhārgava (Śukra)
bhārgavam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootbhārgava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; नाम (शुक्रः)
prāpyahaving reached
prāpya:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootpra + āp (धातु)
Formक्त्वान्त (अव्ययभावे) — ‘having reached/obtained’
gaṇa-adhirājaḥthe lord of the gaṇas
gaṇa-adhirājaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootgaṇa (प्रातिपदिक) + adhirāja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘गणानाम् अधिराजः’
mukha-agni-nāwith the fire from (his) mouth
mukha-agni-nā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootmukha (प्रातिपदिक) + agni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘मुखस्य अग्निः’
śastra-śatānihundreds of weapons
śastra-śatāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśastra (प्रातिपदिक) + śata (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘शस्त्राणां शतानि’
dagdhvāhaving burned
dagdhvā:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootdah (धातु)
Formक्त्वान्त (अव्ययभावे) — ‘having burnt’
āyātcame, approached
āyāt:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootā + yā (धातु)
Formलुङ्-लकारः (अनद्यतनभूत/अोरिस्ट), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
pravṛddhewhen it had grown intense
pravṛddhe:
Adhikaraṇa (Locative circumstance)
TypeAdjective
Rootpra + vṛdh (धातु) (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (भूतकृदन्तः), सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्, नपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे; ‘when (it was) intensified’—yuddhe इत्यस्य विशेषणम्
asura-deva-yuddhein the battle of Asuras and Devas
asura-deva-yuddhe:
Adhikaraṇa (Location/occasion)
TypeNoun
Rootasura (प्रातिपदिक) + deva (प्रातिपदिक) + yuddha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः—‘असुराणां देवानां च युद्धम्’ (समाहारार्थे)
bhavasyaof Bhava (Śiva)
bhavasya:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootbhava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
pārśveat the side
pārśve:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootpārśva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
vyathita-ari-sainyaḥwhose enemy-army was distressed
vyathita-ari-sainyaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootvyathita (प्रातिपदिक; √vyath कृदन्त) + ari (प्रातिपदिक) + sainya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः—‘अरिणां सैन्यम्’ + विशेषणम् vyathita; gaṇādhirājaḥ इत्यस्य विशेषणम्

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa discourse, typically Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: Nandī, having reached Śukra, exhales or emits a blazing fire from his mouth that incinerates a hundred incoming weapons; the enemy ranks recoil as he moves to stand beside Bhava.

B
Bhārgava (Śukra)
G
Gaṇādhipa (lord of gaṇas; implied Nandī/gaṇa-chief)
B
Bhava (Śiva)
A
Asura
D
Deva

FAQs

Śiva’s protection operates through his attendants: divine order neutralizes hostile ‘weapons’ and restores balance in cosmic conflict.

This is within Kāśīkhaṇḍa’s Kāśī-centered narration; no particular tīrtha is singled out in this verse.

None.