Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 79

आहत्य कोटितीर्थानां जलं वाप्यां मुमोच ह । यमतीर्थस्वरूपं च स्नानं कृत्वा मनोरमम्

āhatya koṭitīrthānāṃ jalaṃ vāpyāṃ mumoca ha | yamatīrthasvarūpaṃ ca snānaṃ kṛtvā manoramam

اس نے کروڑوں تیرتھوں کے جل کو جمع کرکے اسی واپی میں چھوڑ دیا۔ اور وہاں دلکش یم تیرتھ کے روپ میں مقدس اشنان کیا۔

आहत्यhaving collected
आहत्य:
Purvakala-kriya (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootआ + हन् (धातु) → आहत्य (कृदन्त; ल्यप्)
Formअव्यय-कृदन्तम् (ल्यप्), पूर्वकालिक-क्रिया; अर्थे ‘समाहृत्य/संगृह्य’ (having gathered/collected)
कोटितीर्थानाम्of crores of sacred fords
कोटितीर्थानाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकोटि + तीर्थ (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः (कोटीनां तीर्थानाम्)
जलम्water
जलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
वाप्याम्in the pond/well
वाप्याम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवापी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
मुमोचreleased/poured
मुमोच:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
indeed
:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formनिपातः (emphatic/metrical particle)
यमतीर्थस्वरूपम्the form/nature of Yama-tīrtha
यमतीर्थस्वरूपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयम + तीर्थ + स्वरूप (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (यमतीर्थस्य स्वरूपम्)
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक; कृदन्त-भाव)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कृत्वाhaving performed
कृत्वा:
Purvakala-kriya (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) → कृत्वा (कृदन्त; क्त्वा)
Formअव्यय-कृदन्तम् (क्त्वान्त), पूर्वकालिक-क्रिया (having done)
मनोरमम्delightful/beautiful
मनोरमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमनोरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying स्नानम्/स्वरूपम्)

Narrator (contextually within Sūta’s narration of Dharmāraṇya)

Tirtha: Dharmavāpī / Yama-tīrtha

Type: kund

Scene: A stepped pond gleams as if fed by many sacred rivers; streams labeled as various tīrthas pour in symbolically. A pilgrim performs snāna with hands joined; a subtle, austere presence of Yama as dharma-guardian is suggested in the background.

K
Koṭitīrtha (collective)
D
Dharmavāpī (implied)
Y
Yama-tīrtha
Y
Yama

FAQs

A tīrtha can embody the merit of countless holy waters; concentrated sacred geography offers accessible purification through snāna.

Yama-tīrtha is explicitly mentioned, with the pond (vāpī) receiving the waters of innumerable tīrthas.

Snāna (ritual bathing) at the site identified as Yama-tīrtha-svarūpa is indicated as the key practice.