Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 10

तस्मात्ते सम्प्रवक्ष्यामि प्रश्नस्यास्योत्तरं शुभम् । यच्छ्रुत्वा सर्वपापेभ्यो मुच्यन्ते भुवि मानवाः

tasmātte sampravakṣyāmi praśnasyāsyottaraṃ śubham | yacchrutvā sarvapāpebhyo mucyante bhuvi mānavāḥ

پس میں اب اس سوال کا بابرکت جواب تمہیں سناتا ہوں؛ جسے سن کر زمین پر رہنے والے انسان تمام گناہوں سے آزاد ہو جاتے ہیں۔

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formतस्मात्-इति अव्ययीभाववत् प्रयोगः; अपादानार्थक-निपातवत् (therefore/from that)
तेto you
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootत्वद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formचतुर्थी-विभक्तिः, एकवचनम् (to you)
सम्प्रवक्ष्यामिI shall explain fully
सम्प्रवक्ष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + प्र + वच् (धातु)
Formलृट्-लकारः (भविष्यत्/Future), उत्तमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
प्रश्नस्यof the question
प्रश्नस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootप्रश्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (of the question)
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (of this)
उत्तरम्answer
उत्तरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
शुभम्auspicious
शुभम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
यत्which
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्ध-सर्वनाम (which)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya (Verbal adjunct/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive); पूर्वक्रिया (having heard)
सर्वपापेभ्यःfrom all sins
सर्वपापेभ्यः:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + पाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), बहुवचनम्; समासः—कर्मधारयः (all sins)
मुच्यन्तेare liberated
मुच्यन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमान), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि/मध्यभावे प्रयोगः (are freed)
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक 'भुव्/भू' = पृथ्वी)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (on earth)
मानवाःpeople
मानवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

Listener: The inquirer addressed earlier

Scene: The sage begins the auspicious answer; a subtle aura surrounds his words, depicted as flowing script or light entering the listener’s heart, symbolizing purification by hearing.

M
mānavāḥ (humankind)

FAQs

Sacred listening (śravaṇa) to tīrtha-māhātmya is itself purifying and destroys sin.

The forthcoming teaching concerns the Revā–Sāgara-saṅgama, the Narmadā’s confluence with the ocean.

Śravaṇa—devout hearing of the māhātmya—is presented as a purifying practice.