Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 2

हिरण्यनेत्रस्य तपः — Hiraṇyanetra’s Austerity and the Boon

हिरण्यनेत्रस्तु बभूव मूढः कलिप्रियं नेत्रविहीनमेव । यो लब्धवांस्त्वां विकृतं विरूपं घोरैस्तपोभिर्गिरिशं प्रसाद्य

hiraṇyanetrastu babhūva mūḍhaḥ kalipriyaṃ netravihīnameva | yo labdhavāṃstvāṃ vikṛtaṃ virūpaṃ ghoraistapobhirgiriśaṃ prasādya

ہِرَنیہ نیترا فریب میں پڑ گیا اور اسے صرف ایک بے چشم، جھگڑا پسند ہستی ہی ملی۔ ہولناک تپسیا سے گریش (بھگوان شِو) کو راضی کر کے اس نے تمہیں بگڑی ہوئی اور بدصورت صورت میں پایا۔

हिरण्यनेत्रःHiraṇyanetra (proper name)
हिरण्यनेत्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहिरण्य + नेत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (हिरण्यवत् नेत्रं यस्य/हिरण्य-नेत्रः)
तुbut
तु:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (contrastive particle)
बभूवbecame
बभूव:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
मूढःdeluded, foolish
मूढः:
Karta-visheshana (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootमूढ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कलिप्रियम्fond of quarrel/strife
कलिप्रियम्:
Karma-visheshana (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootकलि + प्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (कलिं प्रियं यस्य/कलौ प्रियः)
नेत्रविहीनम्devoid of eyes
नेत्रविहीनम्:
Karma-visheshana (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootनेत्र + विहीन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (नेत्रेण विहीनः)
एवindeed, only
एव:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक निपात (emphatic particle)
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धबोधक (relative pronoun)
लब्धवान्obtained
लब्धवान्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अर्थः—‘प्राप्तवान्’
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
विकृतम्deformed, altered
विकृतम्:
Karma-visheshana (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootविकृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
विरूपम्ugly, misshapen
विरूपम्:
Karma-visheshana (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootविरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
घोरैःterrible, fierce
घोरैः:
Karana-visheshana (करणविशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘तपोभिः’ इत्यस्य विशेषण
तपोभिःby austerities
तपोभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
गिरिशम्Giriśa (Lord of mountains, Śiva)
गिरिशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगिरि + ईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (गिरिणाम् ईशः)
प्रसाद्यhaving propitiated/pleased
प्रसाद्य:
Kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसद्/साद् (धातु)
Formप्र-उपसर्ग + णिच्? (causative sense) + ल्यप्/क्त्वा-समकक्ष अव्ययकृदन्त; ‘प्रसाद्य’ = ‘प्रसादं कृत्वा/प्रसन्नं कृत्वा’ (having propitiated)

Suta Goswami (narrating the Yuddhakhaṇḍa account to the sages of Naimiṣāraṇya)

Tattva Level: pati

Shiva Form: Mahādeva

S
Shiva
G
Girisha
H
Hiranyanetra

FAQs

It teaches that tapas alone is not the highest good; when austerity is driven by delusion and ego, the “fruit” received can be spiritually barren—leading to further bondage rather than clarity and liberation under Pati (Śiva).

Śiva (Girīśa) is accessible in Saguna form to grant results, yet the Purāṇa warns that approaching him merely for boons—rather than for purification and devotion—can yield outcomes aligned with the seeker’s flawed intention. Linga-worship is thus meant to refine desire into bhakti and jñāna.

Transform tapas into bhakti: daily Linga-pūjā with the Pañcākṣarī mantra “Om Namaḥ Śivāya,” accompanied by Tripuṇḍra (bhasma) and Rudrākṣa as reminders of humility, aiming for inner purification rather than boon-seeking.