Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 1

हिरण्यनेत्रस्य तपः — Hiraṇyanetra’s Austerity and the Boon

सनत्कुमार उवाच । ततो हिरण्याक्षसुतः कदाचित्संश्रावितो नर्मयुतैर्मदांधैः । तैर्भ्रातृभिस्संप्रयुतो विहारे किमंध राज्येन तवाद्य कार्यम्

sanatkumāra uvāca | tato hiraṇyākṣasutaḥ kadācitsaṃśrāvito narmayutairmadāṃdhaiḥ | tairbhrātṛbhissaṃprayuto vihāre kimaṃdha rājyena tavādya kāryam

سنَتکُمار نے کہا—پھر ایک بار ہِرنیاکش کے بیٹے نے، نشے میں اندھے اور ہنسی مذاق میں لگے بھائیوں کے ساتھ کھیلتے ہوئے، ان کی بات سنی—“اے اندھے! آج تجھے راج سے کیا کام؟”

सनत्कुमारःSanatkumāra
सनत्कुमारः:
Karta (कर्ता/वक्ता)
TypeNoun
Rootसनत्कुमार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयसमास (सनत् + कुमार)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
ततःthen
ततः:
Kala/Desha-adhikarana (काल/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रम/अपादानवाचक अव्यय
हिरण्याक्षसुतःson of Hiraṇyākṣa
हिरण्याक्षसुतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहिरण्याक्ष + सुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषसमास (हिरण्याक्षस्य सुतः)
कदाचित्once
कदाचित्:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootकदाचित् (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (at some time)
संश्रावितःwas made to hear / was informed
संश्रावितः:
Karta-visheshana (कर्तृविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formसम्-उपसर्ग + णिच् (causative) + क्त-प्रत्यय; भूतकर्मणि कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अर्थः—‘श्रावितः’ (made to hear / informed)
नर्मयुतैःby those accompanied with jesting
नर्मयुतैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootनर्म + युत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; तत्पुरुष (नर्मणा युताः)
मद-अन्धैःby those blinded by intoxication
मद-अन्धैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootमद + अन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; तत्पुरुष (मदेन अन्धाः)
तैःby them
तैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; सर्वनाम
भ्रातृभिःby (his) brothers
भ्रातृभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
संप्रयुतःjoined/associated
संप्रयुतः:
Karta-visheshana (कर्तृविशेषण)
TypeVerb
Rootयुज् (धातु)
Formसम्-प्र-उपसर्ग + क्त-प्रत्यय; भूतकर्मणि कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अर्थः—‘युक्तः/समेतः’
विहारेin amusement/sport
विहारे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootविहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
किम्what?
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; प्रश्नवाचक सर्वनाम
अन्धO blind one
अन्ध:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन
राज्येनwith/through kingship, kingdom
राज्येन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
तवof you/for you
तव:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive), एकवचन; सर्वनाम
अद्यnow, today
अद्य:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (today/now)
कार्यम्need, purpose, business
कार्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; भाववाचक

Sanatkumara

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Paśupatinātha

S
Sanatkumara
H
Hiranyaksha

FAQs

It highlights how arrogance and intoxication distort discernment; in Shaiva terms, such delusion is a form of pāśa (bondage) that pulls beings away from right understanding and toward downfall.

Though the verse is narrative, it sets up the contrast between worldly power and true refuge; Saguna Shiva (as the compassionate Lord and judge of karma) is the ultimate authority before whom pride in “kingdom” becomes meaningless.

A practical takeaway is to counter intoxication of ego with japa of the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) and a daily discipline of humility—approaching Shiva with reverence rather than self-importance.