HomeRamayanaYuddha KandaSarga 71Shloka 101
Previous Verse
Next Verse

Shloka 101

अतिकायवधः

The Slaying of Atikāya

असम्भ्रान्तस्ससौमित्रिस्तान्शरानभिलक्षितान् ।मुमोचलक्ष्मणोबाणान्वधार्थंतस्यरक्षसः ।।।।

asambhrāntassa saumitristān śarān abhilakṣitān | mumoca lakṣmaṇo bāṇān vadhārthaṃ tasya rakṣasaḥ ||

سومِترا کے فرزند لکشمن، بے اضطراب اور ثابت قدم رہتے ہوئے، اُن نشان زدہ اور درست نشانے والے تیروں کو اُس راکشس کے وध کے لیے چھوڑنے لگے۔

असम्भ्रान्तःunperturbed
असम्भ्रान्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ + सम्भ्रान्त (कृदन्त; √भ्रम् धातु)
Formभूतकृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (कर्ता/subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सौमित्रिःSaumitri (Lakṣmaṇa)
सौमित्रिः:
Karta (कर्ता/subject; apposition to सः)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तान्those
तान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; शरान् इति विशेषणम्
शरान्arrows
शरान्:
Karma (कर्म/object)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
अभिलक्षितान्aimed/marked (well-targeted)
अभिलक्षितान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभि + लक्षित (कृदन्त; √लक्ष् धातु)
Formभूतकृदन्त; पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; शरान् इति विशेषणम्
मुमोचreleased
मुमोच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
लक्ष्मणःLakṣmaṇa
लक्ष्मणः:
Karta (कर्ता/subject)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बाणान्arrows
बाणान्:
Karma (कर्म/object)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
वधार्थम्for killing
वधार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन/purpose)
TypeIndeclinable
Rootवध + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् प्रयोगः (purpose adverbial accusative); समासः तत्पुरुष (vadhārtham = 'for the purpose of killing')
तस्यof that
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
रक्षसःrakshasa
रक्षसः:
Sambandha (सम्बन्ध/genitive)
TypeNoun
Rootराक्षस/रक्षस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन

Saumithri, son of Sumithra, was not able to inflict injury on that Rakshasa with those arrows, though desiring to kill him.

L
Lakshmana
S
Saumitri
R
Rakshasa

FAQs

The verse highlights Lakshmana's quality of being 'asambhrāntaḥ', meaning unagitated, calm, or composed even in the heat of battle.

He released the arrows specifically for 'vadhārtham', meaning for the purpose of slaying the Rakshasa (identified as Atikaya in the broader context of this Sarga).