Previous Verse

Shloka 24

कुम्भकर्णवधश्रवणेन रावणविलापः

Ravana’s Lament on Hearing of Kumbhakarna’s Slaying

इतिबहुविधमाकुलान्तरात्माकृपणमतीवविलप्यकुम्भकर्णम् ।न्यपदथदशाननोभृशार्तस्तमनुजमिन्द्ररिपुंहतंविदित्वा ।।।।

iti bahu-vidham ākulāntarātmā kṛpaṇam atīva vilapya kumbhakarṇam |

nyapatad daśānano bhṛśārtaḥ tam anujam indra-ripuṃ hataṃ viditvā ||

یوں اندر سے سراسر مضطرب ہو کر، دشانن نے کمبھکرن پر نہایت کسمپرسی سے طرح طرح کا نوحہ کیا؛ اور جب اس نے جان لیا کہ اس کا چھوٹا بھائی—اندرا کا دشمن—مارا گیا ہے تو سخت کرب میں ڈھیر ہو کر گر پڑا۔

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle: thus)
बहुविधम्in many ways
बहुविधम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootbahu+vidha (बहु + विध प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (बहु विधम् = in many ways), क्रियाविशेषण (adverbial)
आकुलान्तरात्माone whose inner self is agitated
आकुलान्तरात्मा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootākula+antara+ātman (आकुल + अन्तर + आत्मन् प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (आकुलः अन्तरात्मा यस्य सः), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘दशाननः’ इत्यस्य विशेषणम्
कृपणम्pitiably
कृपणम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootkṛpaṇa (कृपण प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-रूपेण द्वितीया-एकवचन (accusative used adverbially: pitiably)
अतीवexceedingly
अतीव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootatīva (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formपरिमाणवाचक-अव्यय (intensifier adverb)
विलप्यhaving lamented
विलप्य:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvi+lap (वि+लप् धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), पूर्वकालिक-क्रिया (having lamented)
कुम्भकर्णम्Kumbhakarna
कुम्भकर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkumbhakarṇa (कुम्भकर्ण प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (accusative singular)
न्यपदत्fell down
न्यपदत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootni+pat (नि+पत् धातु)
Formलङ्-लकार (imperfect/past), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
दशाननःthe ten-faced (Ravana)
दशाननः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdaśa+ānana (दश + आनन प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (दश आननानि यस्य), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भृशार्तःgreatly distressed
भृशार्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhṛśa+ārta (भृश + आर्त प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (भृशम् आर्तः), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘दशाननः’ इत्यस्य विशेषणम्
तम्that
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (accusative singular)
अनुजम्younger brother
अनुजम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootanuja (अनुज प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (accusative singular)
इन्द्ररिपुम्enemy of Indra
इन्द्ररिपुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootindra+ripu (इन्द्र + रिपु प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (इन्द्रस्य रिपुः), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
हतम्slain
हतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeVerb
Roothan (हन् धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘अनुजम्’ इत्यस्य विशेषणम्
विदित्वाhaving learned/knowing
विदित्वा:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvid (विद् धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), पूर्वकालिक-क्रिया (having known)

Hearing about uncle's destruction, the sons of Ravana, Devanthaka, Naranthaka, Trisira and Atikaya, roared aloud afflicted by grief.

D
Daśānana (Rāvaṇa)
K
Kumbhakarṇa
I
Indra

FAQs

Dharma teaches that inner turmoil follows moral error; when truth is rejected and violence embraced, collapse—mental and political—becomes inevitable.

The narrator summarizes Rāvaṇa’s intense lament for Kumbhakarṇa and describes him falling down in anguish, closing the sarga’s episode.

Indirectly, the value of composure grounded in dharma is emphasized by showing its absence—Rāvaṇa’s agitation and collapse.