Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

सरमा-सीता संवादः

Saramā Consoles Sītā; Preparations in Laṅkā

शस्त्राणांचप्रसन्नानांचर्मणांवर्मणांतथा ।।6.33.25।।रथवाजिगजानांचभूषितानांचराक्षसाम् ।संभ्रमोराक्षसामेषहृषितानांतरस्विनाम् ।।6.33.26।।प्रभांविसृजतांपश्यनानावर्णांसमुत्थिताम् ।वनंनिर्धहतोघर्मेयथारूपंविभावसोः ।।6.33.27।।

prabhāṃ visṛjatāṃ paśya nānāvarṇāṃ samutthitām |

vanaṃ nirdahato gharme yathā rūpaṃ vibhāvasoḥ ||

ان سے اٹھتی اور پھیلتی ہوئی گوناگوں رنگوں کی تابانی کو دیکھو—جیسے گرمیوں کی تپش میں جنگل کو جلاتی ہوئی آگ کی ہیبت ناک جھلک۔

श्रीःfortune/victory
श्रीः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्; सर्वनाम
भजतिwill favor/attend
भजति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभज् (धातु)
Formलकारः लट् (Present), पुरुषः प्रथम (3rd), वचनम् एक (Singular), परस्मैपदम्
शोक-घ्नीdestroyer of sorrow
शोक-घ्नी:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशोक (प्रातिपदिक) + घ्नि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; श्रीः-विशेषणम्; उपपद-तत्पुरुषः (śokaṃ ghnāti)
रक्षसाम्of the Rakshasas
रक्षसाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
भयम्fear
भयम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
आगतम्come/arrived
आगतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ + गम् (धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्; भूतकृदन्तः; भयम्-विशेषणम्
रामःRama
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
कमल-पत्र-अक्षःlotus-petal-eyed
कमल-पत्र-अक्षः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकमल (प्रातिपदिक) + पत्र (प्रातिपदिक) + अक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; बहुव्रीहिः (kamalapatrāṇi iva akṣī yasya)
दैत्यानाम्of the Daityas
दैत्यानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
इवlike
इव:
Upamā-dyotaka (उपमाद्योतक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक (simile particle)
वासवःIndra
वासवः:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootवासव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
निर्जित्यhaving conquered
निर्जित्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootनिर् + जि (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund): अव्ययभावः; 'having conquered'
जित-क्रोधःone who has conquered anger
जित-क्रोधः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootजित (कृदन्त, √जि) + क्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; बहुव्रीहिः (jitaḥ krodhaḥ yena)
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
अचिन्त्य-पराक्रमःof inconceivable valor
अचिन्त्य-पराक्रमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअचिन्त्य (कृदन्त, √चिन्त्) + पराक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; बहुव्रीहिः (acintyaḥ parākramaḥ yasya)
रावणम्Ravana
रावणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
समरेin battle
समरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसमर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्
हत्वाhaving killed
हत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootहन् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund): अव्ययभावः; 'having slain'
भर्ताhusband/lord
भर्ता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
अधिगमिष्यतिwill regain/attain
अधिगमिष्यति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअधि + गम् (धातु)
Formलकारः लृट् (Simple Future), पुरुषः प्रथम (3rd), वचनम् एक (Singular), परस्मैपदम्

"Listen to the bustle of noise of the Rakshasas lifting the weapons, ringing of the bells (of elephants), and rattling of chariots, and neighing of horses. Listen to the flourish of the trumpets. The happy Rakshasas are making tumultuous noise causing horripilation."

S
Sītā
R
Rākṣasas
F
Fire (vibhāvas)

FAQs

The simile underscores that destructive power can look magnificent; Dharma requires discernment beyond appearances.

The rākṣasa host is being depicted in vivid imagery to convey its intimidating brilliance.

Discernment and inner truth—Sītā is invited to see outward power, yet her virtue lies in not being swayed by it.