Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

सरमा-सीता संवादः

Saramā Consoles Sītā; Preparations in Laṅkā

शस्त्राणांचप्रसन्नानांचर्मणांवर्मणांतथा ।।।।रथवाजिगजानांचभूषितानांचराक्षसाम् ।संभ्रमोराक्षसामेषहृषितानांतरस्विनाम् ।।।।प्रभांविसृजतांपश्यनानावर्णांसमुत्थिताम् ।वनंनिर्धहतोघर्मेयथारूपंविभावसोः ।।।।

śastrāṇāṃ ca prasannānāṃ carmaṇāṃ varmaṇāṃ tathā |

rathavājigajānāṃ ca bhūṣitānāṃ ca rākṣasām |

saṃbhramo rākṣasām eṣa hṛṣitānāṃ tarasvinām |

prabhāṃ visṛjatāṃ paśya nānāvarṇāṃ samutthitām |

vanaṃ nirdahato gharme yathā rūpaṃ vibhāvasoḥ ||

ان کے چمکتے ہتھیاروں کی جھلک دیکھو، چمڑے کی ڈھالیں اور زرہیں بھی؛ اور راکشسوں کے آراستہ رتھ، گھوڑے اور ہاتھی بھی۔ خوشی کے جوش میں یہ زور آور راکشس طرح طرح کی رنگین چمک بکھیرتے ہیں—جیسے گرمیوں کی تپش میں آگ جنگل کو جلا کر اپنی لپٹیں پھیلا دے۔

शस्त्राणाम्of weapons
शस्त्राणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootशस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
and
:
Sambandha (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
प्रसन्नानाम्of shining/bright
प्रसन्नानाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग-समासानुगुणम्, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्; विशेषणम् (bright/clear)
चर्मणाम्of leather shields
चर्मणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootचर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
वर्मणाम्of armours
वर्मणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (connector)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (adverb: likewise)
रथ-वाजि-गजानाम्of chariots, horses, and elephants
रथ-वाजि-गजानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक) + वाजिन् (प्रातिपदिक) + गज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः (chariots, horses, elephants)
and
:
Sambandha (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
भूषितानाम्of adorned
भूषितानाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभूषित (कृदन्त, √भूष्)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-समासानुगुणम्, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्; भूतकृदन्तः
and
:
Sambandha (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
राक्षसाम्of the Rakshasas
राक्षसाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
संभ्रमःexcitement/commotion
संभ्रमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसंभ्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
राक्षसाम्of the Rakshasas
राक्षसाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
एषःthis
एषः:
Viśeṣaṇa (निर्देशक)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; सर्वनाम
हृषितानाम्of delighted
हृषितानाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहृषित (कृदन्त, √हृष्)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्; भूतकृदन्तः
तरस्विनाम्of mighty
तरस्विनाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतरस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचनम्
प्रभाम्radiance
प्रभाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
विसृजताम्of those emitting
विसृजताम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootवि + सृज् (धातु)
Formवर्तमानकृदन्तः शतृ/शानच्-प्रत्ययः (present active participle used in genitive plural): षष्ठी बहुवचनम्; 'of those who are emitting'
पश्यsee
पश्य:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootपश् (धातु)
Formलकारः लोट् (Imperative), पुरुषः मध्यम (2nd), वचनम् एक (Singular), परस्मैपदम्
नाना-वर्णाम्many-colored
नाना-वर्णाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनाना (अव्यय) + वर्ण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्; विशेषणम् (many-colored)
समुत्थिताम्arisen
समुत्थिताम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + उत् + स्था (धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्; भूतकृदन्तः (past participle)
वनम्forest
वनम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
निर्दहतःof (one) burning
निर्दहतः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootनिर् + दह् (धातु)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचनम्; वर्तमानकृदन्तः (present participle): 'of (him) burning'
घर्मेin heat/summer
घर्मे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootघर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्
यथाjust as
यथा:
Upamā-dyotaka (उपमाद्योतक)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक/प्रकारवाचक (as/just as)
रूपम्appearance
रूपम्:
Pradhāna (वाक्य-प्रधान/प्रत्ययार्थ)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचनम्; अत्र प्रथमा (predicate)
विभावसोःof fire
विभावसोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविभावसु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचनम् (Vibhāvasu = fire)

"Look at the sheen of weapons, the leather shields, spreading forth different pleasing colours, the brightness of which resembles the burning of forest fire arisen and spread in summer. And here are chariots, horses and elephants decked with ornaments following Ravana, as well as the powerful Rakshasa army full of joy."

S
Sītā
R
Rākṣasas
R
Rāvaṇa (implied by 'rākṣasa host')

FAQs

The verse warns that external splendor and martial display are not measures of righteousness; Dharma is judged by conduct and justice, not by dazzling power.

Sītā is being addressed in Laṅkā; the speaker points out the formidable, ornamented rākṣasa forces and their fiery brilliance.

Sītā’s steadfast truth (satya-niṣṭhā) is implicitly tested against intimidation by spectacle and fearsome military might.